nový zákon o kritickej infraštruktúre má priniesť zvýšenie odolnosti kritických subjektov, ako aj kroky, ako reagovať na vyvíjajúce sa bezpečnostné výzvy. Zámerom je tiež prispôsobovanie sa novým hrozbám. Návrh legislatívy z dielne ministerstva vnútra posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu do druhého čítania. Nový zákon má nahradiť pôvodné znenie legislatívy, ktorá sa zaoberá len problematikou identifikácie kritickej infraštruktúry z hľadiska hospodárskych záujmov SR.
„Cieľom návrhu zákona je posilniť poskytovanie základných služieb, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností, a to zvýšením odolnosti kritických subjektov, ktoré takéto služby poskytujú,“ uviedol rezort vnútra.
Ministerstvo vnútra tiež zdôraznilo, že Slovenská republika musí v súčasnosti zostať ostražitá a neustále sa prispôsobovať. Súčasný geopolitický kontext sa totiž vyznačuje rastúcou nestabilitou, najmä v dôsledku vojny na Ukrajine a rastúcej zložitosti bezpečnostných hrozieb, ako aj následkami zmeny klímy, ako je nárast nezvyčajných klimatických udalostí alebo nedostatok vody.
Vzhľadom na čoraz väčšiu prepojenosť infraštruktúr, sietí a prevádzkovateľov poskytujúcich základné služby je podľa ministerstva nevyhnutné zásadne zmeniť súčasný prístup a prejsť od ochrany konkrétnych štruktúr k zvýšeniu odolnosti kritických subjektov, ktoré ich prevádzkujú.
Rezort poukazuje na zmeny v prevádzkovom a bezpečnostnom prostredí. Rizikové prostredie označil za zložitejšie ako v roku 2008. Zahŕňa aj prírodné nebezpečenstvá v mnohých prípadoch zhoršené zmenou klímy, štátmi podporované hybridné akcie, terorizmus, vnútorné hrozby, pandémie a havárie.
Prevádzkovatelia zároveň čelia výzvam pri integrácii nových technológií, ako napríklad 5G a bezpilotných leteckých systémov do svojej prevádzky, a zároveň riešia slabé miesta, ktoré by takéto technológie mohli potenciálne vytvoriť. Pre tieto technológie a iné trendy sa takisto prevádzkovatelia čoraz viac spoliehajú jeden na druhého.
Rezort vnútra upozorňuje, že vzhľadom na význam základných služieb pre vnútorný trh a potrebu zabezpečiť odolnosť kritických subjektov poskytujúcich tieto služby, musí SR prijať opatrenia na posilnenie odolnosti a „zmiernenie akýchkoľvek narušení pri poskytovaní takýchto základných služieb“.
Nová legislatíva by mohla byť účinná od 1. januára 2025.