slovensko darovalo Ukrajine od vypuknutia vojenského konfliktu vojenský majetok v hodnote takmer 700 miliónov eur. Z Európskeho mierového nástroja (EPF), ktorý členským štátom Únie čiastočne kompenzuje náklady na vynaloženú pomoc, doposiaľ dostalo 82 miliónov eur. TASR o tom informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
„V objeme pomoci patríme medzi najviac pomáhajúce európske štáty. Pri porovnaní finančného objemu darovanej vojenskej techniky k hrubému domácemu produktu, patrí naša krajina do prvej desiatky aktívne pomáhajúcich európskych štátov,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Slovensko darovalo systém protilietadlovej a protiraketovej obrany S-300. Jeho zostatková hodnota bola podľa úradu takmer 69 miliónov eur. V dokumente predloženom na rokovanie vlády rezort obrany konštatoval, že slovenský vzdušný priestor bude po darovaní ruského zariadenia zabezpečený novým systémom dodaným zo zahraničia. „Národní kontrolóri napriek viacerým vyžiadaniam nezískali od Ministerstva obrany (MO) SR počas auditu žiadnu vecnú dokumentáciu, ktorá by uvedené tvrdenie o rýchlej náhrade za systém S-300 preukázala,“ tvrdí NKÚ.
Ďalej dalo Slovensko Ukrajine stíhacie lietadlá MiG-29 a odpaľovacie protilietadlové zariadenia KUB v hodnote približne pol miliardy eur. Rozhodnutie o ich darovaní prijímal v marci 2023 kabinet v demisii. „Kontrolóri v tejto súvislosti identifikovali riziko, ktoré sa viaže na ústavný mandát vlády v demisii rozhodovať o darovaní vojenskej techniky druhému štátu,“ skonštatoval úrad. Doplnil, že MO nedisponovalo žiadnou analýzou, ktorá by z hľadiska ústavného práva posudzovala kompetencie vlády uzatvárať medzištátne dohody v situácii, keď kabinet stratil dôveru parlamentu. Tento kompetenčný spor by mal podľa NKÚ riešiť Ústavný súd SR.
Kontrola podľa úradu ukázala nezrovnalosti v údajoch o darovanom majetku vykazovaných rezortom obrany a generálnym štábom. Zároveň zistili rozdiel medzi tým, akú pomoc odsúhlasila vláda a v akej hodnote nakoniec Ukrajine majetok darovala. Vláda v rokoch 2022 a 2023 prijala podľa NKÚ trinásť uznesení, podľa ktorých mal byť darovaný majetok v hodnote 666 miliónov eur. V skutočnosti hodnota pomoci bola podľa predložených a audítormi skontrolovaných dokumentov vyššia o viac ako 30 miliónov eur.
„Do budúcna je podstatné, aby vláda na čele s premiérom dostávala od predkladateľa komplexné informácie, pretože v inom prípade môže byť aj dobre mienená pomoc chaotická, netransparentná a môže byť konanie zodpovedných osôb na hrane zákonných povinností. Zástupcovia ozbrojených síl v niekoľkých prípadoch zaslali pomoc nad rámec schváleného uznesenia vládou,“ povedal Andrassy. Tento nedostatok sa premietol aj do celkovej sumy, ktorú Slovensko uplatňuje v rámci EPF.
Kontrolóri taktiež preverovali nový nákup vojenského materiálu a techniky v rokoch 2022 a 2023. „Niektoré nákupy účelovo realizovali s odôvodnením, že ide o obstarávanie pre potreby slovenskej armády, pričom reálnym dôvodom bol záujem nakúpený materiál obratom označiť za prebytočný a darovať ho Ukrajine. Išlo napríklad o nákup delostreleckých mín a nábojov v sume bezmála deväť miliónov eur, pričom kontrakt s akciovou spoločnosťou prebehol počas jedného víkendu,“ tvrdí Andrassy. Zároveň dodal, že rezort obrany nakupoval muníciu niekoľko rokov starú a nepoužiteľnú v podmienkach ozbrojených síl. V tomto prípade zamestnanci MO konali podľa úradu v rozpore so zákonom a mohli porušiť ich povinnosti pri správe cudzieho majetku. Tieto zistenia NKÚ odstúpi orgánom činným v trestnom konaní.
Slovensko na základe platných pravidiel požiadalo EPF o preplatenie darovaného majetku vo výške 327 miliónov eur, čo je približne polovica sumy darovanej techniky a vojenského materiálu. Doposiaľ získalo takmer 82 miliónov. Konečná suma, ktorú môže Slovensko získať, je podľa NKÚ stále otvorená.