poslanci opäť zasahujú do práva na informácie. Upozornili na to mimovládne organizácie s tým, že poslanci Slovenskej národnej strany (SNS) navrhujú predĺžiť základnú lehotu na poskytnutie informácií občanom z aktuálnych osem na 12 dní. „Deje sa tak len pár mesiacov po tom, ako poslanci tej istej strany navrhli poskytovanie informácií spoplatniť a svoj nápad zakryli všeobecným termínom 'mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie',“ upozornili organizácie Via Iuris, Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko, INEKO a Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Návrhy poslancov SNS podľa nich predstavujú výrazné obmedzenie práva ľudí na informácie, čo vytvára priestor pre svojvôľu štátnych úradníkov. Organizácie nesúhlasia s predĺžením lehoty na poskytnutie informácií, pretože ide o zásah do ústavného práva na informácie, a už teraz majú úrady možnosť predĺžiť si lehotu na vybavenie žiadosti o ďalších osem pracovných dní. Na vybavenie infožiadostí tak môžu mať 16 pracovných dní. Ďalším dôvodom je, že predkladatelia nepredložili žiadne relevantné dáta o tom, že počet infožiadostí rastie.
„V máji predložila SNS novelu infozákona, ktorá pôvodne zavádzala poplatok - úhradu účelne vynaložených nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Úrady by tak sami rozhodovali, ktoré informácie sú už príliš rozsiahle a tie by boli dostupné len pre tých, ktorí zaplatia,“ upozornili organizácie s tým, že pôvodný návrh neobsahoval žiadny opravný mechanizmus, ktorým by žiadatelia o informáciu mohli namietať voči výške poplatku. Mimovládky upozornili aj na to, že stále nie je jasné, ako budú úrady pri vybavovaní námietok postupovať a nie je stále definované, čo sa považuje za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková upozornila, že táto novela bude mať dosah najmä na médiá a mimovládne organizácie, ktoré nemusia mať dostatok financií na to, aby za vyžiadanie informácií platili. „Paradoxne sa nemusí dotknúť tých, ktorí tento systém mohli zneužívať, teda napríklad tých, ktorí sa snažili nejakú inštitúciu zahltiť žiadosťami o poskytnutie informácií a majú dostatok financií na to, aby si to zaplatili,” doplnila Petková.
.vysvetlenie Juraja Petroviča:
Nikoho neprekvapí, že je to práve SNS, kto navrhuje zhoršenie prístupu k informáciám. Partii okolo Danka, Tarabu a Kotlára musí úprimne vadiť, že od nich hocikto môže na základe zákona žiadať informácie a oni sú povinní pod hrozbou pokuty tieto informácie aj poskytnúť.
Pokusov o okresanie infozákona bolo počas viacerých vlád niekoľko, vždy boli tieto útoky na právo na informácie obhajované tým, že infožiadostí je veľa, úradníci to nestíhajú a podobne. Obľúbenou mantrou sú aj tzv. šikanózne žiadosti, keď niektorí jedinci skutočne zaplavili úrad obsahovo podobnými infožiadosťami vo veľkom počte. Vždy ale išlo o výnimky, jednotlivé prípady, ktoré určite neodôvodňujú akékoľvek predlžovanie lehôt, či dokonca zmenšovanie rozsahu informácií, ktorých sa infozákon týka.
Zákon z dielne Ernesta Valka je jedným za najlepšie napísaných a kvalitne fungujúcich zákonov na Slovensku. O tom svedčí aj snaha babrákov okolo SNS poškodiť ho tak, aby stratil svoju silu. Bude úlohou opozície, aby tento útok na infozákon dostatočne rázne a hlasno odmietla, aby SNS prešla chuť na podobné eskapády.
V návrhu na predĺženie lehoty pre poskytnutie informácií z osem na 12 pracovných dní národniari argumentuje rastúcim počtom infožiadostí a ich komplikovanosťou. Ako však upozornila organizácia Via Iuris, dáta hovoria v skutočnosti niečo iné. „Štatistické údaje o počte infožiadostí a spôsobe ich vybavenia za obdobie od 1. januára 2020 do 31. augusta 2021 ukazujú, že ministerstvá a úrad vlády v danom období vybavili približne 6 800 infožiadostí. V priemere tak ide len o 24 infožiadostí za mesiac na jednom z týchto úradov. Z celkového počtu len 0,7 percenta infožiadostí nestihli ministerstvá a úrad vlády vybaviť v zákonných lehotách,“ priblížila organizácia Via Iuris. Analýza Transparency International Slovensko ďalej ukázala, že paralýza pre vysoký počet infožiadostí nečaká ani 100 najväčších samospráv, ktorým v priemere dochádza pod 200 žiadostí ročne. „Priemer tu zvyšujú najmä veľké mestá ako Bratislava a Košice. Pri menších mestách a obciach ide priemerne o výrazne nižšie počty. Najnovší prieskum Transparency tiež ukázal, že stovka najväčších štátnych firiem prijala v roku 2023 spolu 902 infožiadostí, v priemere tak na každú pripadla menej ako jedna žiadosť mesačne,“ informovali organizácie a doplnili, že najviac žiadostí, a to 127, dostala vlani Národná diaľničná spoločnosť, pričom všetky vybavila v zákonnej lehote, teda do ôsmich dní, prípadne v predĺženej lehote do 16 dní. Poslanci SNS tak riešia podľa organizácií neexistujúci problém. Upozornili aj na to, že novela nevychádza zo skúmania relevantných podkladov, analytických dát ani z aplikačnej praxe. Vychádza tak iba z tvrdení predkladateľov.