ak by sa parlamentné voľby konali na prelome októbra a novembra, vyhralo by ich Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 22,6 percenta hlasov. Druhý by bol Smer-SD s rozdielom na úrovni štatistickej odchýlky, volilo by ho 21,9 percenta ľudí. Prvý raz od parlamentných volieb, ktoré sa konali vlani v septembri, Progresívne Slovensko v modeli Ipsosu preskočilo Smer. V niektorých iných agentúrach vedie strana Michala Šimečku už dlhšie, upozornil denník. Dôvodom tohto stavu je skôr pokles Smeru ako rast PS. Od posledného volebného modelu Ipsosu v prvej polovice septembra stratila strana Roberta Fica 3,6 percentuálneho bodu a na aktuálnych 21,9 percenta spadla z podpory 25,5 percenta. Progresívne Slovensko si polepšilo o jeden bod.
Tretí by bol Hlas-SD s výraznejším odstupom, stranu Matúša Šutaja Eštoka by volilo 12,8 percenta voličov. Do Národnej rady SR by sa dostali ešte ďalšie tri strany – Republika (7,7 percenta), Kresťanskodemokratické hnutie (6,9 percenta) a Sloboda a Solidarita (6,2 percenta). Pred bránami parlamentu by zostali Demokrati (4,4 percenta), Aliancia (4 percentá), hnutie Slovensko (3,6 percenta), Sme rodina (3 percentá) a vládna Slovenská národná strana by skončila s výsledkom 2,4 percenta hlasov. Národná koalícia poslanca Rudolfa Huliaka by nezískala ani jedno percento hlasov.
Ako upozornil Denník N, Ipsos na žiadosť hnutia Slovensko Igora Matoviča samostatne meral tri strany, ktoré v roku 2023 kandidovali v rámci spoločnej koalície. Strana Za ľudí by v modeli získala 1,6 percenta hlasov, Kresťanská únia, na ktorej čelo sa nedávno postavil exminister Milan Krajniak, necelé percento. Keby išli do volieb ako koalícia, potrebovali by pre vstup do parlamentu prekonať sedempercentnú hranicu, pri kandidatúre samostatnej strany je hranica päť percent.
Ak by voľby dopadli podľa volebného modelu Ipsosu, Progresívne Slovensko by malo v parlamente 43 poslancov, Smer 42, Hlas 25 a Republika 15. Poslanci za KDH by obsadili 13 kresiel a SaS 12. Súčasná parlamentná opozícia (PS, KDH a SaS) by teda spoločne dosiahli na 68 mandátov a väčšinu by nezískali. Smer a Hlas by mali spolu 67 poslancov, vládnuť by mohli napríklad v prípade spolupráce s Republikou, s ktorou by zložili väčšinu 82 poslancov. Alternatívna koalícia PS, Hlasu, SaS a KDH by mala v parlamente ústavnú väčšinu 93 poslancov.