jazdiť alebo stáť s motorovým vozidlom v území s druhým stupňom ochrany sa bude po novom dať aj na účelovej ceste a existujúcej prístupovej poľnej ceste. Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Novelou sa majú odstrániť „neprimerane prísne a obmedzujúce zákazy“ pre obyvateľov, odbremeniť orgány štátnej správy od zbytočnej administratívnej záťaže, ako aj posilniť práva vlastníkov nehnuteľností v chránených územiach.
Jazda alebo státie s motorovým vozidlom v území, kde platí druhý stupeň ochrany, aj na účelovej ceste a na existujúcej prístupovej poľnej ceste má zabezpečiť a zjednodušiť prístup k chatovým osadám, lazom a ku kopaniciam, ako aj sprístupniť územia v súvislosti s výkonom rybárskeho práva či včelárstva.
Novela obsahuje aj vypustenie zákazu používania záprahového vozidla, najmä voza, koča alebo saní, na pozemkoch za hranicami zastavaného územia obce. V druhom stupni ochrany, čiže v poľnohospodárskej krajine, nemá podľa predkladateľov žiadne opodstatnenie.
Na území s druhým stupňom ochrany nebude zakázané jazdiť na bicykli, trojkolke, kolobežke alebo samovyvažovacom vozidle. Týkať sa to bude pozemkov za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy.
Výnimka zo zákazu vjazdu a státia s motorovým vozidlom pre vlastníkov, správcov, užívateľov pozemkov alebo správcu vodného toku sa bude vzťahovať aj na príjazd k takémuto pozemku cez iné pozemky.
Zamestnanci orgánov ochrany prírody budú môcť pri výkone štátneho dozoru alebo pri plnení ďalších povinností jazdiť alebo stáť s motorovým vozidlom v chránených územiach. Pohybovať sa budú môcť aj mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce v chránených územiach od tretieho stupňa ochrany.
Upraví sa aj územná pôsobnosť dobrovoľných členov stráže prírody. Územná kompetencia dobrovoľnej stráže prírody sa stanoví na pozemky v ich vlastníctve, správe, nájme alebo v obhospodarovaní alebo na iné pozemky po písomnej dohode. „Každý, kto bude chcieť vykonávať stráž prírody, bude musieť zložiť skúšku z požadovaného okruhu vedomostí pred skúšobnou komisiou tvorenou zo zástupcu okresného úradu v sídle kraja, z organizácie ochrany prírody a územného útvaru Policajného zboru, a raz za päť rokov formou preskúšania,“ doplnili predkladatelia.
Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa zmení postavenie občianskych združení v správnom konaní. Poslanci SNS tak chcú zamedziť tomu, aby účelovo založené občianske združenia využívali správne konania na obštrukcie. Po novom občianske združenia nebudú účastníkmi konania, ale tzv. zúčastnenými osobami. Poslanci tvrdia, že správnu žalobu môže podať aj „zúčastnená osoba.“ Občianske združenia budú podľa navrhovateľov disponovať takmer všetkými právomocami účastníka konania s výnimkou práva podať odvolanie.
Ďalším pozmeňujúcim návrhom parlament upravil zákon o odpadoch. Vďaka nemu sa odsúva povinnosť obcí skládkovať výstup z úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa parameter biologickej stability, na 1. január 2027. Obce, ktoré už môžu splniť túto povinnosť, môžu k úprave pristúpiť od 1. januára 2025. Poslanci tak reagujú na zmenu vyhlášky envirorezortu pre obce v súvislosti so skládkovaním odpadu, ktorá podľa nich prinesie vyššie náklady pre obce.
Novela by mala byť účinná od 1. januára 2025.
PS kritizuje prijatie novely zákona o ochrane prírody
Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) kritizuje prijatie novely zákona o ochrane prírody. Poslanci Hlasu-SD v Národnej rade (NR) SR podľa PS zároveň k novele pridali nesúvisiaci pozmeňujúci návrh. TASR o tom informoval Alec Borový z mediálneho oddelenia PS.
„Novela zákona o ochrane prírody z SNS je ďalším, veľmi vážnym krokom v systematickom ničení nášho životného prostredia. Namiesto reakcie na argumenty opozície, odpor verejnosti a odborných organizácií si koalícia riešila vnútorné spory. Svoj podpis stiahol aj hlavný navrhovateľ Rudolf Huliak. Na poslednú chvíľu predložené pozmeňujúce návrhy s ním vraj nikto nekonzultoval,“ uviedla poslankyňa Tamara Stohlová (PS).
V prírode po prijatí zákona bude podľa Stohlovej viac áut, ale aj nelegálnej činnosti ako pytliactvo, jazdy štvorkoliek po lesoch či nelegálna ťažba. Vyhlásila, že sa zvýši aj množstvo developerských projektov.
Hnutie kritizovalo aj pozmeňujúci návrh, na základe neho bude úprava zmesového komunálneho odpadu dobrovoľná. „Týmto krokom koalícia legalizuje ďalšie poškodzovanie životného prostredia a verejného zdravia. Navyše, prehlbuje potenciálne škody, ktoré Slovensku vzniknú vyrubením pokuty po prehratom súdnom spore s EÚ - a je jasné, že ho prehráme. Už v roku 2021 začala Európska komisia voči SR právne konanie za porušenie smernice o skládkach. A v tom porušovaní chce koalícia vedome pokračovať“, upozornil poslanec NR SR Michal Sabo (PS).
Ako opozičné hnutie uviedlo, skutočným dôvodom zmeny je podľa neho neschopnosť vlád Roberta Fica (Smer-SD) vybudovať zariadenia na úpravu odpadov v súlade s európskym právom. Sabo pripomenul, že v minulosti boli na takéto zariadenia vyčlenené desiatky miliónov eur, no Európska komisia už viac ich budovanie finančne nepodporuje.