schválená novela zákona o ochrane prírody a krajiny bude veľkou ranou pre prírodu. Vydláždi tiež cestu k nekontrolovaným aktivitám, ktoré môžu mať v prírode trvalé následky. Uviedol to Marek Kuchta z iniciatívy My sme les. Považuje za sklamanie, že poslanci nevypočuli hlas verejnosti.
„Činnosti alebo zásahy do prírody získajú súhlas orgánu ochrany prírody, aj keď sa úrad nevyjadrí alebo úradník zmešká termín. Stavby hotelov, chát, ťažby v lesoch sa budú dať uskutočniť bez vydaného úradného súhlasu, dokonca aj v chránených územiach,“ tvrdí Kuchta. Toto je podľa neho v rozpore s právom Európskej únie, a to napríklad smernicou o biotopoch alebo smernicou o vode.
„Je možné, že kým bude zákon čo len krátky čas platný a vláda ho pod tlakom EÚ neskôr zmení, podarí sa schváliť kontroverzné developerské projekty v chránených územiach. Zákon nadobúda účinnosť k 1. januáru 2025,“ domnieva sa Kuchta. Dodal, že novela odoberá práva aj environmentálnym organizáciám byť účastníkmi konaní.
Environmentalista poukazuje na to, že novela rozširuje možnosti vjazdu autami a motorkami do druhého stupňa ochrany a aj chránených území. „Takisto defacto ruší dobrovoľnú stráž prírody. Dobrovoľní strážcovia už nebudú môcť kontrolovať a legálne dokumentovať priestupky a trestné činy v chránených územiach a voľnej krajine,“ skonštatoval.
Iniciatíva očakáva zvýšenie priestupkov a trestnej činnosti v prírode, pretože táto činnosť bude podľa nej slabšie kontrolovaná. Profesionálnych strážcov prírody podľa Kuchtu zamestnáva štát približne 100, dobrovoľných strážcov bolo 800.
„Zákon kompletne obišiel štandardný pripomienkovací proces, neprebehlo ani pripomienkovanie rezortmi. Pri tak zásadnej legislatíve to považujeme za hrubé obchádzanie princípov právneho štátu a maximálne nezodpovedné konanie,“ skritizoval environmentalista.