keď premiér Slovenska Róbert Fico vyšiel von medzi ľudí po zasadnutí vlády v Handlovej 15. mája 2024, prišiel do styku s atentátnikom, ktorý ho po vytiahnutí zbrane niekoľkokrát postrelil. DEKK Inštitút považuje za dôležité, aby verejnosť upriamila pozornosť na stav spoločnosti a zaujímala sa, či je možné, že sa podobné veci môžu opakovať.
viac ako tretina z nás pozná ľudí, ktorí schvaľujú násilie
DEKK Inštitút vytvoril v septembri 2024 prieskum, ktorý realizovala agentúra Focus. Zapojilo sa doň 1017 respondentov, pričom jeho súčasťou bolo tiež zisťovanie, aká je na Slovensku miera schvaľovania násilia pri názorových konfliktoch.
Výsledky odhalili, že viac ako tretina Slovákov, teda 36 percent, pozná minimálne jedného človeka, ktorý schvaľuje použitie násilia proti názorovým oponentom. Takmer štvrtina Slovákov, teda 23 percent, pozná dokonca viac takýchto ľudí.
„Podobný prieskum sa v minulosti nerealizoval, takže nevieme, či táto miera stúpla, alebo klesla. Vieme však, že polarizácia na Slovensku dlhodobo rastie. Sme treťou najpolarizovanejšou spoločnosťou v Európe, hneď za Poľskom a Maďarskom. Zároveň vnímame, že atmosféra skutočne hustne. Podľa Svetového prieskumu hodnôt (World Value Survey) rastie počet Slovákov presvedčených, že na dosiahnutie želanej spoločenskej zmeny sú potrebné radikálne riešenia, ktoré umožňuje iba revolúcia. Toto presvedčenie sa za posledných 25 rokov zvýšilo 9-násobne. V roku 1990 išlo o necelé 3 percentá populácie, v roku 2023 ide až o štvrtinu ľudí,” vysvetlil výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.
čo nám spôsobuje polarizácia?
Polarizácia predstavuje rozdelenie spoločnosti na skupiny s protikladnými hodnotami a ideologickými postojmi. Ak prekročí zdravú mieru, názorová rozdielnosť môže viesť až k rozkladu spoločnosti. Už dnes sa spoločnosť tribalizuje. To znamená, že vznikajú „moderné kmene“, kedy sa názoroví oponenti prestávajú vnímať ako ľudia s iným názorom, ale ako nepriatelia ktorých treba poraziť. V horšom prípade zlikvidovať.
Vysoká polarizácia bez zdieľaných hodnôt, ktoré by nás spájali, pestuje nepriateľstvo a podkopáva konštruktívny dialóg. Jej vplyv napríklad vytvára prostredie nedôvery medzi skupinami. Tým sa oslabuje pocit kolektívnej identity. Sledujeme tiež eskalovanie konfliktov či podkopávanie dôvery v demokratické procesy. Negatívne dopadá na duševné zdravie populácie, poškodzuje vzťahy, zvyšuje odliv mozgov a posilňuje antisystémové tendencie v spoločnosti.
odborná štúdia o polarizácii na Slovensku
Výskumný inštitút DEKK vydal krátko po atentáte v máji 2024 rozsiahlu štúdiu s názvom „Polarizácia a atentát“. Jej cieľom bolo odborné zhodnotenie stavu polarizácie v slovenskej spoločnosti. Na štúdii spolupracovali aj medzinárodní odborníci z analytickej spoločnosti CulturePulse, University of Agder a bezpečnostný think-tank Adapt Institute.
Štúdia sa pozerala na polarizáciu z rôznych pohľadov. Okrem zmapovania spoločenského stavu pomenovala tiež faktory, ktoré zhoršujú situáciu na Slovensku, sledovala náladu v spoločnosti pred a po atentáte či priniesla predbežné odporúčania na zlepšenie situácie na individuálnej aj národnej úrovni. Celú štúdiu nájdete tu.
v spoločnosti prekvapujúco klesol smútok a vrúcnosť
Jednou z dôležitých tém bolo odsledovanie spoločenskej nálady pred a po atentáte zo slovenského online prostredia. Dáta boli získané vďaka spoločnostiam ELV.ai a CulturePulse, pričom štúdia porovnávala spoločenskú atmosféru po atentáte na premiéra s atmosférou po ďalších udalostiach s násilným charakterom.
Zaujímavé výsledky prinieslo porovnanie s náladou po útoku strelca na Karlovej univerzite v Prahe z decembra 2023. V oboch prípadoch stúpol vo verejnom priestore hnev, neistota a úzkosť. Hnev po útoku na premiéra bol ale výrazne vyšší. Veľký rozdiel však priniesol pohľad na smútok a vrúcnosť. Po udalostiach v Prahe tieto emócie v spoločnosti výrazne narástli. V prípade atentátu na premiéra Fica však prejavy smútku a vrúcnosti poklesli. Takýto jav môžeme označiť za prekvapujúci. Zároveň je však nutné dodať, že tento jav neznamená, že by spoločnosť prežívala radosť. Podobne, ako v českom prípade, emócia radosti výrazne klesla.
„Tieto výsledky naznačujú, že aj tá časť obyvateľstva, ktorá útok odsúdila, mala problém cítiť empatiu voči obeti. Prečo je to tak, nevieme. Nie je vylúčené, že je to jeden z vedľajších efektov vysokej polarizácie. Verejná debata sa viac sústredila na hľadanie vinníkov a odsudzovanie názorových oponentov. Menej na samotnú obeť. Otázka je, prečo sa to nestalo pri iných útokoch. Spoločenskí vedci dávno vedia, že na Slovensku je pre spoločenskú dôveru politika toxická. Politizácia preto znižuje dôveru každej inštitúcie. Je preto možné, že sa to týka aj schopnosti empatie voči vysoko polarizujúcim politikom,” uviedol Pavol Kosnáč.
dá sa nárast polarizácie zvrátiť?
Štúdia predstavila tiež faktory, ktoré posilňujú polarizáciu v našom prostredí. Medzi nimi je napríklad rastúci záujem o radikálne riešenia, reakcia na zvládanie globálnych kríz na Slovensku (migračná kríza, Covid, vojna na Ukrajine,...), polarizácia elít a vyprázdňovanie umierneného stredu, dezinformácie, sociálne médiá, ale napríklad tiež menej ucelená geopolitická identita Slovákov.
Odborníci zdôrazňujú, že s polarizáciou sa dá bojovať. Ide o proces, ktorý je však emocionálne náročný a vyžaduje sebareflexiu. Pozitívnymi príkladmi z minulosti nám môžu byť obyvatelia Nemecka či Estónska.
K depolarizácii spoločnosti existuje množstvo individuálnych aj národných riešení. „Každý jednotlivec má vďaka zdravej sebareflexie šancu identifikovať fázu polarizácie, v ktorej sa sám nachádza, aj keď to môže byť emocionálne bolestivé. Pri národnej úrovni môžeme spomenúť moderovaný medziskupinový kontakt. Veľkomestá na celom svete majú problém stretu kultúr v kombinácii s extrémnym individualizmom. Bojujú proti tomu napríklad vytváraním podujatí, ktorých sa zúčastňujú ľudia z rôznych kmeňov. Pre niektoré názorové, etnické či náboženské skupiny môže byť však kontakt zložitý. Preto pomáha, ak toto stretnutie nie je spontánne, ale iniciuje ho pre obe strany dôveryhodná osoba, teda facilitátor. Skúsenosti nám ukazujú, že to funguje. Ľudia sú k sebe milší, znižuje sa kriminalita a polarizácia sa umierňuje,“ dodal na záver Pavol Kosnáč.