preto sa rozhodol v utorok vrátiť Národnej rade SR danú poslaneckú novelu na opätovné prerokovanie. TASR o tom informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.
Podľa prezidentových slov môže tento nejasný a nezadefinovaný inštitút v praxi spôsobiť spor o tom, kedy a ako sa bude aplikovať. Vytvára sa tak podľa neho priestor na svojvoľné vyhodnocovanie žiadostí povinnými osobami a uplatňovanie dvojakého metra pri vybavovaní žiadostí občanov a realizácii práva na informácie. „Cieľom je efektívnejšia a zrozumiteľnejšia právna úprava, keďže zákon o slobodnom prístupe k informáciám používajú občania na dennej báze,“ uviedol prezident.
Prijatou novelou sa podľa prezidenta zavádza právna neistota medzi orgánmi verejnej moci pri výkone im priznanej právomoci - bez potrebných mantinelov, kedy a ako spomínaný inštitút používať. „To by mohlo vyvolať množstvo nových súdnych sporov,“ zhodnotil prezident. Domnieva sa tiež, že by došlo aj k nadmernému zaťaženiu povinných osôb (úradov) pri vyčíslovaní úhrad za vyhľadávanie informácií a následných námietkach občanov o výške úhrady, čo opäť skôr administratívne zaťaží samotné úrady, než im pomôže.
Národná rada SR schválila 7. novembra novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa nej poskytovanie informácií cez infozákon bude môcť byť spoplatnené. Stoja za ňou poslanci za koaličnú SNS, ktorí úpravu odôvodňujú potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.
„Cieľom návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií,“ poznamenali predkladatelia.
V prípade, že povinná osoba bude za poskytnutie informácie požadovať úhradu, musí to spolu s výškou úhrady oznámiť žiadateľovi v lehote do piatich pracovných dní. „Z oznámenia musí byť zrejmé, na základe akých skutočností a akým spôsobom bola výška úhrady povinnou osobou vyčíslená,“ píše sa v novele. Žiadateľ bude môcť proti vyčísleniu úhrady podať námietku. O nej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba námietke nevyhovie.
Poslanci za SNS tvrdia, že vychádzajú z českej praxe, kde sa obdobná úprava premietla do eliminácie zneužívania infozákona. Novelizovaná legislatíva prinesie tiež predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií z ôsmich na 12 pracovných dní. Predkladatelia to odôvodnili tým, že sa tak pre povinné osoby vytvorí priestor na právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí povrchnému vybavovaniu žiadostí. Myslia si tiež, že sa zmenou predíde administratívnej preťaženosti povinných osôb.
Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. marca budúceho roka.