minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) sa počas dvojdňových rokovaní ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli priklonil na stranu tých spojeneckých krajín, ktoré v prípade vojny na Ukrajine volajú po mierových riešeniach, a zdôraznil potrebu zachovania kontaktov s Ruskom. Informuje o tom spravodajca TASR.
Blanár v Bruseli tlmočil politický postoj Slovenska o potrebe mierového riešenia konfliktu na Ukrajine. Pripomenul, že väčšina spojeneckých krajín preferuje vojenské vyriešenie konfliktu a verí, že dodávaním ďalších zbraní a vojenskej techniky pomôžu Kyjevu poraziť Ruskú federáciu a vydobyť si lepšiu pozíciu pri rokovaniach.
„Avšak sú aj iné krajiny za stolom, medzi ne patrí aj Slovensko. Ja som deklaroval, že o chvíľu, vo februári, už bude tretí rok vojny, a jasne sa ukázalo, že aj napriek obrovskému úsiliu všetkých západných partnerov, rovnako aj Spojených štátov, sa nepodarilo nijakým spôsobom zlepšiť pozíciu Ukrajiny,“ uviedol Blanár.
Spresnil, že tento konflikt nemá vojenské riešenie, a preto je potrebné tlačiť na mierové riešenie. Dodal, že na rokovaniach zazneli aj obavy a tiež očakávania z novej americkej administratívy pod vedením Donalda Trumpa, ktorá začne úradovať po 20. januári 2025.
„My vítame postoj novej americkej administratívy začať mierové rokovania a čím skôr ukončiť nezmyselné zabíjanie,“ opísal situáciu.
Diplomati sa venovali aj vzťahom medzi NATO a Ruskom, ktoré sa začali ochladzovať po anexii Krymu vo februári 2014. Blanár pripomenul, že posledné rokovania medzi Alianciou a Ruskom boli začiatkom roku 2022, odvtedy žiadne kontakty nie sú, hoci samit NATO vo Washingtone v lete tohto roku naznačil potrebu prehodnotiť stratégiu spolupráce s Moskvou.
„Predstavil som pohľad SR, že Ruská federácia bude stále v našom susedstve, a preto musíme tento dialóg nastaviť s pohľadom do budúcnosti aj po vojne, aby sme si dokázali uchovať nejaké komunikačné kanály s touto jadrovou veľmocou. Chceme, aby aj toto bolo zapracované do tej novej stratégie,“ vysvetlil Blanár.
Dodal, že ministri hovorili aj o revízii stratégie hybridných hrozieb pochádzajúcej z roku 2015, ktorej vývoj bude Slovensko pozorne sledovať. Podľa neho dnes hrozby prichádzajú „z každej strany“, pričom ide aj o nový typ hrozieb, ktoré treba zvládnuť taktiež z pohľadu komunikácie s verejnosťou.
vysvetlenie Juraja Petroviča
Chcimír Blanár pokračuje vo svojej misii, ktorá je vlastne misiou Moskvy. Reči o potrebe mierového riešenia vojny na Ukrajine sú podobným nezmyslom, ako reči o tom, že popáleninu treba riešiť hodením popáleného do ohňa. Mier, ktorý nebude založený na rozhodnutí Ukrajiny, nebude mierom, ale vynútenou kapituláciou.
Niekto by mal Blanárovi, Ficovi a ďalším „mierotvorcom“ pripomenúť, že sa stavajú do pozície ľudí, ktorí na jeseň roku 1938 rovnako rozprávali o mieri a pritom Hitlerovi odsúhlasili dokaličenie Československa. Churchillove slová o tom, ako si aktéri Mníchova vyberali medzi hanbou a vojnou a ako si vybrali hanbu a budú mať vojnu, majú význam aj dnes. Mier, vynútený kolaborantmi, prinesie z dlhodobého hľadiska vojnu až na hranice Slovenska.
Blanárove vyjadrenia o tom, že napriek úsiliu Západu sa postavenie Ukrajiny nezlepšilo, sú bohapustým klamstvom. Ak by Západ Ukrajine nepomáhal, Ukrajina by dnes už neexistovala. Jej postavenie je tak rozhodne lepšie, ako keby o pomoci pre ňu rozhodovali ľudia ako Blanár, alebo jeho šéf Fico.