slovenský školský systém má dnes papierovo začlenených v školách 10 629 odídeneckých detí z Ukrajiny (údaje z októbra 2024, minedu), čo môže byť len asi polovica z detí, ktoré na Slovensku máme. Pohľad na tieto deti len číslami je často zradný. Ani jedna skupina detí nie je v skutočnosti začlenená a integrovaná. Slovenská republika by mala rozhodne čeliť žalobe na Európskom súde pre ľudské práva za fatálne zlyhania pri podpore týchto detí. Ani takmer 100 rokov nechápeme, čo ten pojem „hidden child“ skutočne znamená. Dať dieťaťu stoličku a slovenské učebnice nie je integrácia a už vonkoncom pomoc. Je to násilná almužna, ktorú dieťa vôbec nepotrebuje. Potrebuje bezpečie, citlivosť, čas, liečivé vzťahy, smútenie, hnev, prijatie, hovoriť vo vlastnom jazyku. Toto, žiaľ, ale už roky nevieme dať ani slovenským deťom v riziku.
Korupcia euronormatívu pre UA deti
Ministerstvo školstva od začiatku vojny nezačlenilo deti z Ukrajiny do slovenského finančného systému a normatívu, ale už druhý rok poskytuje školám takmer dvojnásobný normatív štedro financovaný z EÚ fondov (v ZŠ je to 3 919 €) oproti slovenskému normatívu na dieťa (v ZŠ je to 2 513,57 €). Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2023/1676 zo 7. júla 2023 sa zavádza tento luxusný euronormatív pre UA utečenecké deti s požiadavkou na „ďalšie úsilie na riešenie osobitných potrieb detí z Ukrajiny.“ Takto sme dostali na tieto deti asi 100 miliónov eur, z čoho by sme hravo zafinancovali 1000 UA psychológov (1 psychológ na 20 UA detí), zaplatili by sme UA asistentov, jazykové kurzy a mnoho iných vecí. Aká je realita týchto peňazí? Ministerstvo to rozdalo školám ako darček, že vezmú UA deti do škôl. Školy nijako neusmernili, potichu sa vyhlásila anarchia, že veď stačí, že to nejako súvisí s UA deťmi a peniaze sa rozkotúľali na telocvične, strechy, maľovky, tuli vaky, ihriská a odmeny pre slovenských učiteľov. Kto by sa nepotešil a nebol rád? A ministerstvo si získalo ešte aj pozitívne renomé. Nadarmo Štátna školská inšpekcia a Centrum vzdelávacích analýz identifikovali aj zo zahraničných štúdií úplne iné potreby a výrazne nedostatky podpory týchto detí v SR. V skutočnosti o žiaden darček nejde. Je to korupcia, bezúčelné rozdávanie cudzích peňazí na iné záujmy, než sú určené. Sú to osobné záujmy školy, nie verejný záujem EÚ postarať sa o utečenecké deti. Ministerstvo, zriaďovatelia a riaditelia bravúrne riešili bežné prevádzkové potreby cez cudzie peniaze. Tieto peniaze mali patriť deťom. Nakoniec, podobne to funguje aj so štátnymi normatívmi, keď sa zhruba 80 mil. ročne určených pre „integrované“ deti rozdávajú veľmi obdobne a bezúčelne a deti so ŠVVP sa k pomoci nedostávajú vôbec alebo len sčasti.
Odborníci hovoria: jazyková a psychosociálna podpora
Analýzy vrátane tých zahraničných ukazujú presný opak. Kupovanie tuli vakov samo o sebe nepomôže zlepšeniu duševného zdravia detí. Ukrajinské deti sú v podstate všetky traumatizované. Utekať z domova, sťahovať sa, neistota, strata spolužiakov, kamarátov, detskej izby, domáceho zvieratka, staršieho brata či otca, zvykanie si na nový jazyk, kultúrne zázemie (treba jednoznačne povedať, že ukrajinské prostredie je oveľa viac preniknuté ruským totalitným myslením ako európskym ľudskoprávnym a humanistickým prístupom). Aj preto musíme jasne povedať, že sú to deti s viacnásobnými traumami. Je pochopiteľné, že riaditelia a učitelia v slovenských školách o symptómoch veľa nevedia a nerozumejú tomu, lebo ide o vysoko neuropsychologickú odbornú tému, v ktorej nie sú vzdelávaní. Povrchné hodnotenie typu: „Už pekne rozpráva!“ „Čo ešte chcú, veď sa ideme pre nich roztrhnúť!“ „Veď som mu kúpila za svoje aj nový pracovný zošit!“ „Normálne sa už hrajú a kamarátia aj so slovenskými deťmi,“ „Sú lenivé, ignorujú úlohy a pravidlá, nechce sa im,“ len ukazujú nepochopenie tohto neviditeľného pervazívneho ochorenia, ktorým komplexná trauma rozhodne je. Po 6 mesiacoch sa symptómy pretavujú do neuronálnych štruktúr a stávajú sa neviditeľným chronickým ochorením.
Deti potrebujú ukrajinsky hovoriacich odborníkov (asistentov, psychológov), ktorí by cielene a pravidelne týždenne aspoň 1 školský rok pracovali na ich integrácii a podpore v ich jazyku. Deti potrebujú komplexnejšie upravené kurikulum (nielen v slovenčine ako cudzom jazyku, ale aj prierezovo vo všetkých predmetoch), hodnotenie. Potrebujú podporovať vlastnú identitu, reč a kamarátstva. Potrebujú najprv bezpečie (Maslowova pyramída nepustí), budovať dôveru vo svet cez svojich bezpečných ľudí, nie tuli vakmi. A časť detí túto podporu potrebuje dlhodobo až roky. Časť detí majú aj ŠVVP. Časť detí vyžaduje sociálnu prácu s rodinou, keď mama pracuje 12 hodín denne. Nechali sme tragicky 3 roky ukrajinské učiteľky a psychologičky upratovať a umývať naše firmy a školy. Zachovali sme sa cynicky (našťastie, malá skupina ľudí to tak nerobila). Nepustili sme UA odborníkov k UA deťom do škôl, neminuli sme v podstate nič zo 100 miliónov, aby sme ich zaplatili. Na Slovensku vznikla jediná CPP s UA oddelením v Bratislave III pre celú Bratislavu, ktorá sa financuje z grantov a zvyškov štátnych peňazí. Osem odborníčok za pár eur.
Potrebujeme stočiť smer
Ministerstvo školstva sa musí jednoznačne zobudiť. Terciárna prevencia, v ktorej sa toho času už nachádzame, je násobne drahšia. Nepomohli sme deťom pri príchode na Slovensko a neodborne sme im núkali knižky tam, kde chceli objatie, cukríky tam, kde potrebovali vitamíny, slovenčinu tam, kde túžili zdieľať seba v ukrajinčine. Slovensko je zrelé na žalobu na európskom dvore pre ľudské práva. Nielenže premrhali na hlúposti európske peniaze určené deťom, ale neurobili žiadne kroky na ich skutočnú odborne podloženú podporu. Dvojito až trojito sa financovali tie isté ciele.
Vyzývam týmto ministerstvo školstva – zobuďte sa! Osudy týchto detí ležia aj na vašich rukách. Eichmanovi sa nepodarilo presvedčiť izraelský súd, ako to opísala H. Arendtová, že on iba poslúchal príkazy. Eichman bol úradník, ktorý nikdy nikoho nezabil a ani sa na utrpenie „hidden child“ nikdy nepozrel. Ale jeho a práve jeho nečinnosťou, byrokraciou a podpismi bolo zabitých milióny ľudí vrátane detí. Choďte sa pozrieť na tieto deti, ako žijú a ako sa majú. Choďte navštíviť UA psychologičky v Bratislave, aby ste počuli, čo deti a rodiny prežívajú v školách i doma. Aké je ich duševné zdravie, aké sú ich potreby a potom sa pozrite na tých 100 miliónov a za 1 milión im dokážete pomôcť. Je tu veľké pole, čo by ste mohli urobiť: spravodlivejšie a podporné nastavenie prijímacích pohovorov, úprava obsahu testovania 9, maturít, úprava učebných osnov, vzdelávanie na fakultách, inovačné vzdelávania pre učiteľov, posilnenie UA personálu aspoň na úrovni poradní, metodicky list na usmernenie využívania finančných prostriedkov, efektívne nastavenie jazykových kurzov a i.
Autor článku je člen správnej rady SKU PaedDr. Viktor Križo, PhD.