mierové rokovania na Slovensku medzi Ruskom a Ukrajinou sú absolútne vylúčené. Pre agentúru SITA to uviedol politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. „Za súčasnej vlády je vylúčené, že by Ukrajina súhlasila s tým, aby sa takéto rokovania konali na Slovensku za prítomnosti Roberta Fica, ktorý útočí na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, vyhráža sa Ukrajine a vydiera ju. Neviem si predstaviť, že by s tým Zelenskyj súhlasil, to už je pomaly otázka osobnej cti,“ povedal politológ. Pôdou pre mierové rokovania podľa neho môže byť len krajina, ktorá má svoj postoj k Ukrajine a k Rusku vybalansovaný, napríklad Turecko. Putinovi ponúkol Slovensko ako priestor pre mierové rokovania Robert Fico počas svojej návštevy Kremľa 22. decembra. „Putin povedal, že Slovensko zaujíma neutrálny postoj, Slovenská republika však oficiálne zaujíma protiukrajinský postoj. Ten, kto má proruský postoj, je predseda vlády Robert Fico,“ podotkol Mesežnikov.

V otázke trojročnej vojny na Ukrajine sa podľa politológa zatiaľ nedá povedať, že by jedna alebo druhá strana jednoznačne víťazila. „Straty Ukrajiny sú aj spoluzodpovednosťou celého západného bloku, ktorý jej v kritickom okamihu nedokázal pomôcť tak, ako potrebovala. Spojené štáty sa takmer pol roka nevedeli dohodnúť v Kongrese, ako budú pomáhať, čo oslabilo Ukrajinu,“ poznamenal. Nielen Ukrajina, ale aj Rusko však má svojich spojencov – Irán, ktorý mu dodáva drony, a Severnú Kóreu, ktorá dodáva vojenský personál. „A tiež sa mu nejaké významné úspechy nepodarili. Nejaké územia Rusko obsadzuje, ale keď sa pozriete na mapu, to nie je jednoznačné víťazstvo. Celé sa to zaseklo,“ komentoval.

V otázke, či sa novému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi podarí rýchlo vyrokovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou, je Mesežnikov skeptický. V prvom rade, ruský prezident Vladimir Putin podľa neho nie je nastavený na mierové rokovania, je to len falošná predstava. „Rusko bude chcieť zafixovať to, čo už dokázalo uchmatnúť, a potom, po určitom čase, bude pokračovať, pretože zmluvy, ktoré podpisuje tento štát, nestoja za viac, ako je cena toho papiera. Rusko nedodržiava nikdy žiadne zmluvy a podpisuje ich iba preto, aby vytvorilo pre seba výhodnejšiu situáciu,“ myslí si Mesežnikov. Je tiež presvedčený, že Putin chce nielen Ukrajinu, ale aj ďalšie európske krajiny. „Znie to ako fantasmagória, ale naozaj je to tak. Kým bude tento režim v Rusku existovať, vojna bude aj celou krajinou považovaná za normálny stav existencie ruského štátu,“ myslí si.

Podľa Mesežnikova je možné, že americký prezident Donald Trump už čoskoro po svojej inaugurácii, ktorá bude 20. januára, oznámi, že Spojené štáty americké prestávajú dodávať zbrane Ukrajine, čo by malo vážny dopad pre Ukrajinu. Pripomenul tiež Trumpove vyjadrenia spred prezidentských volieb, že za 24 hodín sa mu podarí ukončiť vojnu na Ukrajine, čo neskôr zmiernil na šesť mesiacov. Nikdy však nekonkretizoval, ako to chce dosiahnuť. „Trump tiež tvrdí, že keby Biden nebol prezidentom, tak Rusko nezaútočí, čo je nehorázna hlúposť. Rusko by rovnako zaútočilo aj za Trumpa,“ komentoval. Vyjadrenia Donalda Trumpa o tom, že jeho predchodca v prezidentskom úrade Joe Biden provokoval Moskvu, keď pozýval Ukrajinu do NATO, a preto Putin na ňu zaútočil, označil rovnako za nezmysel. „Naopak, Spojené štáty doteraz s touto otázkou otáľajú a nie sú jednoznačne za vstup Ukrajiny do NATO. Ukrajinu nikto nenútil vstúpiť do NATO, naopak, Ukrajina sa o to od roku 2007 snažila a západ robil všetko pre to, aby jej to znemožnil. Aj Angela Merkel odhovárala lídrov iných krajín NATO od podpory vstupu Ukrajiny do NATO,“ poukázal Mesežnikov.