Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kam patrí Slovensko? Dáta namiesto dojmov

.redakcia .slovensko

Slovensko sa ocitlo na geopolitickej križovatke, pričom rozhodnutia, ktoré dnes prijímame, ovplyvnia našu bezpečnosť a smerovanie na desaťročia dopredu. Kým v Londýne a Paríži európski lídri diskutujú o tom, ako zabezpečiť obranu Európy v čase možného ústupu USA, na Slovensku sa vedie úplne iná diskusia: má Slovensko zostať pevnou súčasťou Západu, alebo sa prikloniť k inej geopolitickej orientácii?

Kam patrí Slovensko? Dáta namiesto dojmov

v posledných týždňoch sme svedkami zmeny zahraničnej politiky vlády, ktorá síce formálne neodmieta členstvo v EÚ a NATO, no de facto sabotuje spoločné iniciatívy, ignoruje kľúčové bezpečnostné summity a koketuje s témou neutrality. Ale čo na to občania? Rozhoduje o našej budúcnosti verejná vôľa alebo úzka skupina politikov s vlastnými záujmami? 

Aby sme dostali odpoveď na túto otázku, Fórum Budúcnosti Slovenska (FSF) v spolupráci s agentúrou FOCUS uskutočňuje reprezentatívny prieskum verejnej mienky. Jeho cieľ je jasný: odstrániť dohady, politické manipulácie a mediálne skreslenia a priniesť čisté fakty o tom, ako Slováci vnímajú geopolitickú orientáciu krajiny.

prečo je tento prieskum dôležitý?

Na Slovensku sa dlhodobo rozhoduje bez opory v reálnych dátach. Politici, médiá aj analytici často vychádzajú zo svojich pocitov alebo z jednotlivých čiastkových prieskumov. Práve teraz však potrebujeme jasný obraz o tom, čo si občania skutočne myslia – nielen preto, aby sme vedeli, ako sa postaviť k otázkam obrany a zahraničnej politiky, ale aj preto, aby sa verejnosť mohla oprieť o fakty v diskusii o našej budúcnosti.

Sociológ Michal Vašečka počas odbornej diskusie FSF zdôraznil, že každý prieskum je fotografia spoločenskej nálady v danom okamihu. Verejná mienka sa mení pod vplyvom udalostí a médií, a práve preto je dôležité robiť pravidelné merania. Tento prieskum je jedinečný aj tým, že prichádza hneď po zásadných geopolitických zmenách – po zmene v Bielom dome a po formovaní novej „koalície ochotných“ v Európe.

Martin Slosiarik z agentúry FOCUS pripomenul, že Slovensko nikdy nebolo vyslovene proruskou krajinou, ale dlhodobo v ňom prevažoval protiamerický sentiment. Trumpov návrat do politiky však môže spôsobiť nové posuny vo verejnej mienke. Bude Slovensko vnímať USA ako menej spoľahlivého partnera? Posilní sa dôvera v európsku obranu? Alebo naopak, narastie presvedčenie, že sme v tomto boji osamotení?

čo sa v prieskume pýtame?

Prieskum sa zameriava na kľúčové otázky bezpečnostnej politiky a strategického smerovania Slovenska, vrátane:

  • Kam Slovensko patrí? Cítia sa občania bližšie k Západu (EÚ, NATO), alebo majú iné preferencie?
  • Malo by Slovensko podporiť „koalíciu ochotných“ a aktívne sa podieľať na obrane Európy?
  • Aké sú postoje Slovákov k členstvu v NATO a aké krajiny považujeme za bezpečnostné hrozby?
  • Mali by sme zvyšovať výdavky na obranu nad 2 % HDP?
  • Aký je postoj verejnosti k pomoci Ukrajine? Má ísť len o humanitárnu pomoc, alebo aj vojenskú podporu?
  • Ako by sa podľa Slovákov mala skončiť vojna na Ukrajine?

Diskusia ukázala, že tieto otázky sú dnes oveľa zásadnejšie, než si mnohí politici chcú pripustiť. Ako zdôraznil bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský, Slovensko musí byť pri stole, kde sa rozhoduje o európskej bezpečnosti – nie mimo neho. No ak vláda svojou politikou sabotuje našu účasť na kľúčových rokovaniach, znamená to, že občania s takýmto smerovaním súhlasia?

rozhodovať majú občania, nie propaganda

Na Slovensku sa stalo pravidlom, že každý, kto hovorí o potrebe obrany, je označený za vojnového štváča. V skutočnosti je ale nepripravenosť najväčším rizikom. Ako pripomenul Michal Vašečka, v roku 1938 malo Československo jednu z najlepšie vyzbrojených armád v Európe, no nebránilo sa – a vieme, ako to dopadlo. Dnes sa opakuje podobná mentalita „počkáme a uvidíme“, pričom ignorujeme realitu toho, čo sa deje okolo nás. 

„Slovensko musí byť pri stole, kde sa rozhoduje o európskej bezpečnosti – nie mimo neho.“ 

Robert Fico sa snaží vybudovať obraz mierotvorcu, no jeho kroky v skutočnosti Slovensko oslabujú a izolujú. Hovorí o mieri, no sabotuje strategické partnerstvá. Hovorí o suverenite, no pripravuje Slovensko o miesto pri rokovacom stole.

A práve preto je tento prieskum dôležitý – aby sme vedeli, či toto je skutočne vôľa ľudí, alebo len politická hra jednej vlády.

výsledky už v piatok 7. marca

Tento prieskum je unikátny nielen svojou témou, ale aj rýchlosťou realizácie. Ako uviedol Martin Slosiarik, v priebehu pár dní sa podarilo zorganizovať komplexné meranie názorov reprezentatívnej vzorky Slovákov.

Výsledky budú zverejnené už v (dnes) PIATOK 7. MARCA, na námestiach po celom Slovensku.

Tieto dáta poskytneme verejnosti, médiám a občianskej spoločnosti – aby diskusia o budúcnosti Slovenska bola založená na faktoch, nie na propagande.

Podporte tento projekt a pridajte sa k tým, ktorí chcú mať jasno v tom, kam patríme. Projekt podporíte tu. 

O prieskume a Fóre Budúcnosti Slovenska

Tento nezávislý prieskum verejnej mienky, realizovaný v spolupráci s agentúrou FOCUS, prináša presné dáta o tom, ako Slováci vnímajú svoju geopolitickú orientáciu, obranu a medzinárodné záväzky. Výsledky budú zverejnené 7. marca a poskytnuté verejnosti, médiám a občianskej spoločnosti.

Fórum Budúcnosti Slovenska (FSF) je nezávislý think-tank, ktorý sa venuje analýze strategických výziev a hľadaniu riešení pre Slovensko. Spájame odborníkov, podporujeme verejnú diskusiu a prinášame fakty tam, kde často dominujú emócie a manipulácie. Viac informácií nájdete na www.future-slovakia.eu.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite