Budúca prezidentka Marine Le Pen?

Podľa prieskumov verejnej mienky patrí Marine Le Pen k najpopulárnejším francúzskym politikom – podporu jej v anketách vyjadruje až 46 percent opýtaných. S takouto silou hlasov treba počítať a francúzsky mainstream má strach. Prezidentské voľby sa konajú až v roku 2017, oficiálne ešte nikto nekandiduje, ale debaty o tých, ktorí kandidovať pravdepodobne budú, prebiehajú s takou intenzitou, akoby šlo o skutočnú kampaň. Národný front má svoju favoritku jasnú.

.ozveny roku 2002
Z pamäti Francúzov ešte nevymizol šok v roku 2002: vtedy do boja o prezidentské kreslo v Elyzejskom paláci zasiahol Jean-Marie Le Pen, Marinin otec, vtedy ešte líder Národného frontu. Prebil sa do druhého kola, pretože v tom prvom získal len o tri percentá menej ako víťazný Jacques Chirac. Pripomenul Francúzom, že Národný front už treba považovať za silného politického hráča, a že mainstreamoví politici trestuhodne zanedbávajú témy ako imigrácia, najmä islamská, a prenechávajú ich „okraju“.
V druhom kole však prišla pre Národný front studená sprcha a potvrdenie, že napriek vzostupu popularity Jean-Marie Le Pen nie je schopný osloviť smerodajnú časť populácie. Jacquesa Chiraca totiž bez ohľadu na stranícke rozdiely podporilo pravo-ľavé spojenectvo typu „všetci proti Le Penovi“, ktoré mu zabezpečilo vyše 82 percent hlasov. Mimochodom, žiadny iný prezident v dejinách Francúzskej republiky ešte nikdy nezvíťazil s takým náskokom. To jasne dokazuje, že Národný front bol v tom období a v rukách Jeana-Marie Le Pena napriek popularite skutočne okrajovou stranou názorového spektra. Aj triumfujúcemu Chiracovi muselo byť jasné, že toľko hlasov by inak nenazbieral – hlasovalo sa jednoducho proti Národnému frontu.

.johanka z Arku
Odvtedy sa však veľmi veľa zmenilo. V roku 2011 sa líderkou Národného frontu stala Marine Le Pen, ktorej sa však dlhodobo darí zbavovať stranu extrémistického imidžu. Národný front sa s ňou na čele prezentuje ako politická strana, ktorá má serióznu agendu. Marine Le Pen sa vyjadruje ku kontroverzným témam európskych regulácií, k obmedzovaniu voľného podnikania, k deficitu demokracie v EÚ. Tvrdí, že bruselskí úradníci stratili kontakt s realitou a bezducho chrlia normy, ktoré majú na život bežného človeka negatívne dopady. Prezentuje sa ako francúzska vlastenka, ako zástankyňa poctivo pracujúcich a globalizáciou vykorisťovaných.