Večera s policajným prezidentom

dPolicajný prezident nezvykne dávať väčšie rozhovory. Aj do televíznych diskusií chodí len výnimočne: naposledy sa objavil v relácii Večera s Havranom, ktorú vysiela verejnoprávna RTVS. A Tibor Gašpar to z marketingového hľadiska zvládol skvele – polícia vraj ide aj po veľkých rybách (exminister Štefanov), rieši korupciu sudcov, starostov aj primátorov, odhaľuje rozsiahle daňové podvody a podobne. Gašpar si pomohol aj zopár štatistikami, takže nezainteresovaný divák mohol nadobudnúť pocit, že polícia pod jeho vedením je z najhoršieho von. A teraz je už len otázkou času, kedy skončia za mrežami aj najväčší gauneri, ktorí mali dvadsať rokov na Slovensku imunitu. Argumenty policajného šéfa uspokojili aj moderátora relácie Michala Havrana: „Mňa ste presvedčili,” povedal na záver Tiborovi Gašparovi. Aká je realita?

.harvardy a Široký
Spôsob práce súčasného vedenia polície dobre ilustruje aj kauza tunelovania harvardských investičných fondov, ktorá sa začala vyšetrovať ešte v roku 2006. To znamená v čase, keď bol Gašpar riaditeľom Úradu boja proti korupcii: polícia vtedy začala trestné stíhanie pre podozrenie z podvodu. Dôvodom bolo aj trestné oznámenie, ktoré podal likvidátor fondov Zdeněk Častorál. Podľa neho totiž skončila časť peňazí z vytunelovaných fondov (1,5 miliardy korún) aj v slovenských firmách. Jednou z nich mala byť aj spoločnosť Druhá strategická, za ktorou stojí údajný mecenáš Smeru Juraj Široký.
Teda človek, ktorého firma (Váhostav) má dnes problémy s políciou – pre vážne podozrenie z poškodzovania veriteľov. No ak budú vyšetrovatelia Tibora Gašpara ku kauze Váhostav pristupovať rovnako ako k tunelovaniu harvardov, podnikateľ Široký môže aj naďalej pokojne spávať. Keď sa totiž novinári Gašpara priebežne pýtali, v akom štádiu je vyšetrovanie tejto kauzy, jeho odpoveď bola vždy rovnaká: „Na prípade pracujeme, čakáme na výsledok právnej pomoci z viacerých krajín.“

Polícia napokon po šiestich rokoch trestné stíhanie prerušila. „Ak by sa v prípade objavili nové skutočnosti, vo vyšetrovaní sa bude opätovne pokračovať,” tvrdila v januári 2013 hovorkyňa polície Andrea Dobiášová. Odvtedy ubehli už viac ako dva roky, no vyšetrovanie stojí na mŕtvom bode. V susednej Českej republike už boli pritom odsúdení obaja hlavní aktéri: zakladateľ fondov Viktor Kožený dostal desať rokov, jeho spoločník Boris Vostrý deväť. Podľa rozsudku im pri niektorých transakciách asistoval aj Široký: slovenská polícia si však na vplyvných biznismenov so silným politickým krytím evidentne netrúfa.

.štefanov verzus Rath
Policajný šéf prezentuje ako svoj hlavný tromf v boji s politickou korupciou trestné stíhanie v kauze tzv. nástenkového tendra, kde je jedným z obvinených aj bývalý minister výstavby Igor Štefanov. Tento prípad však začala polícia vyšetrovať už v septembri 2009, keď bol Gašpar šéfom protikorupčného úradu. Prvé obvinenia pritom padli až v marci 2011, keď bol ministrom vnútra Daniel Lipšic. Štefanov je dokonca obvinený až od mája 2012, čo je však zodpovednosť prokuratúry, ktorá ho vyše roka odmietala vydať na trestné stíhanie. Polícii sa úplne uvoľnili ruky až po voľbách 2012, keď prestal byť poslancom parlamentu, takže nebol potrebný súhlas, aby bol zbavený imunity.

Od momentu, keď bol Štefanov obvinený z machinácie pri verejnom obstarávaní, však ubehli tri roky: medzičasom navyše stratil aj politické krytie, keďže už nie je členom SNS, ktorá ho nominovala do funkcie ministra výstavby. Gašpar síce avizoval, že tento rok polícia pripraví návrh na podanie obžaloby, ale prečo trvá vyšetrovanie tak dlho? Okrem toho, je Štefanov porovnateľnou váhovou kategóriou s bývalým českým ministrom zdravotníctva, poslancom a hajtmanom Davidom Rathom, ktorý už tri roky sedí vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z prijatia miliónového úplatku? Mimochodom, české súdy minulý týždeň poslali za mreže deväť jeho spolupracovníkov. O Rathovi rozhodnú v máji.

Polícia pod Gašparovým vedením navyše ignoruje iné, politicky výbušné kauzy, ktoré by mohli pokaziť imidž ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (Smer). Napríklad škandál s tunelovaním vojenskej spravodajskej služby (VSS) počas prvej Ficovej vlády, ktorý sa prevalil pred dvoma rokmi. Hoci existujú vážne podozrenia, že bývalé vedenie VSS – vrátane Kaliňákovho človeka Ľubomíra Skuhru – manipulovalo s miliónovým majetkom tajnej služby, polícia v tejto kauze dodnes nikoho neobvinila. Trestne stíhaní sú naopak – s požehnaním špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a jeho ľudí – bývalý riaditeľ VSS Roman Mikulec a jeho priateľka Katarína Svrčeková, ktorí upozornili na spomínané tunelovanie.

.trápenie s Gorilou
Veľké pochybnosti vzbudzuje aj spôsob vyšetrovania kauzy Gorila. Hoci protikorupčný úrad na čele s Gašparom ju mal na stole už v roku 2009, polícia ju začala seriózne preverovať až v decembri 2011, keď bol spis Gorila zverejnený na internete. Po voľbách 2012 a výmene na ministerstve vnútra (Daniela Lipšica vystriedal Robert Kaliňák), respektíve vo funkcii policajného prezidenta (Jaroslava Spišiaka vystriedal Tibor Gašpar), však prišlo k istému útlmu. Obmenil sa aj vyšetrovací tím, z ktorého navyše odišiel jeho gestor Rudolf Cadra. Vedenie polície ho najskôr „upratalo” na odbor, ktorý riešil násilie na futbalových štadiónoch. Znechutený Cadra napokon z polície odišiel.

Tím Gorila síce urobil viac ako 500 výsluchov, rozbehol aj 16 trestných stíhaní, ktoré však nikam neviedli. Dôvodom bol najmä formálny prístup k vyšetrovaniu, ktorý kriminalistom „naordinoval” dozorujúci prokurátor kauzy Dušan Kováčik: podľa neho sa totiž staršia korupcia nedá preukázať, keď chýbajú odposluchy. V praxi to potom vyzeralo tak, že vyšetrovatelia síce zavolali na výsluch aj ľudí ako Jaroslav Haščák či Jirko Malchárek, nič nové sa však nedozvedeli. Pred konfrontáciou s podozrivými totiž dôsledne nepreverili finančné toky a prevody na účtoch aj niekoľko rokov dozadu. Aj v súčasnom tíme Gorila sú však poctiví vyšetrovatelia, ktorým takýto alibizmus nevyhovuje, takže sa to pokúsili zmeniť. Okamžite však narazili na odpor.

Začiatkom tohto roka poskytol šéf tímu Marek Gajdoš dva rozhovory (aktualne.sk, denník SME), ktoré veľmi znepokojili policajného šéfa Gašpara aj prokurátora Kováčika. Gajdoš totiž pripustil, že spis Gorila je autentickým dokumentom SIS: a zároveň dodal, že pomerne veľké množstvo informácií a faktov zo spisu sa potvrdilo. Samozrejme, že to automaticky neznamená, že kľúčoví aktéri kauzy skončia za mrežami. Už tieto slová však stačili na to, aby Gajdoša verejne „umravnil” jeho nadriadený Tibor Gašpar. „Ide o subjektívne hodnotenie doterajšieho stavu vyšetrovania,” odkázal Gajdošovi cez denník Pravda. Jeho vyjadrenia ku Gorile kritizoval aj prokurátor Kováčik, ktorý podľa denníka N sabotuje akýkoľvek pokus o dôsledné preverenie kauzy.

.daňová kobra?
Gašparov odkaz Gajdošovi má svoju logiku: policajným prezidentom sa totiž stal vďaka Smeru (Kaliňákovi). Podľa spisu Gorila mal politické krytie už ako šéf Úradu boja proti korupcii. „Rejda hovorí, že jeho šéf Tibor Gašpar mal už rokovania s viacerými politikmi (Kaliňák, KDH…), ktorí ho uistili, že by po voľbách mal zostať na svojom poste,” píše sa v zázname z konšpiračného bytu Penty z 20. marca 2006. Gašparov blízky spolupracovník Ján Rejda sa vtedy v byte stretával so Zoltánom Vargom, ktorý pracoval pre Jaroslava Haščáka. Hoci zo spisu Gorila vyplýva, že Rejda mal s Vargom nadštandardný vzťah, Gašpar nad ním držal ochrannú ruku. Aj preto neprekvapí, že ani politický nominant a kariérny policajt Gašpar nemá záujem o poctivé vyšetrenie kauzy Gorila.

Rozpaky vzbudzujú aj policajné akcie proti podvodníkom, ktorí profitujú z nadmerných odpočtov DPH. Pomaly neprejde mesiac, aby sa Gašpar alebo funkcionári Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) nepochválili, že polícia rozložila ďalšiu organizovanú skupinu. Problém je, keď vyšetrovatelia narazia na niekoho vplyvného – napríklad s kontaktmi na podnikateľské (politické) zázemie strany Smer, ako to bolo v prípade daňového podvodu za vyše 20 miliónov eur, do ktorého je zapletená aj spoločnosť Budamar Logistics (.týždeň č.10/2014). Keďže táto firma je prepojená s viacerými biznismenmi z prostredia Ficovej strany, vedenie polície pribrzdilo vyšetrovateľov skôr, ako stihli niekoho obviniť.

Pôvodne sa totiž kauzou zaoberali špičkoví kriminalisti z finančnej polície v Banskej Bystrici (Jaroslav Ambróz, Ľubomír Hláčik). Po tom, ako na nich prišlo anonymné udanie, že zobrali úplatky, ich však vedenie NAKA od prípadu odstavilo. Hoci časopis .týždeň od začiatku upozorňoval, že ide o falošné obvinenie, Ambróz s Hláčikom museli ísť na detektor lži, dokonca sa v tejto veci začalo aj trestné stíhanie. Napriek tomu, že obaja vyšli z previerok čistí, ku kauze Budamar sa už nikdy nevrátili: vedenie polície ich totiž preventívne hodilo cez palubu. Ambróza s Hláčikom sa nezastal ani Gašpar, dnes sú už obaja v civile. Daňová kobra je síce užitočná vec, no bohužiaľ čistí selektívne.

.koalícia istoty
Vedenie polície na čele s Gašparom nepodržalo ani vyšetrovateľku Martinu Babacsovú, ktorá preverovala praktiky obchodných partnerov hokejistu Miroslava Šatana. Napriek tomu, že v priebehu vyšetrovania zhoreli v jej rodine dve autá, nadriadení neurobili nič na jej ochranu (.týždeň č.20/2014). Do stratena išlo aj vyšetrovanie podozrení z podvodu, krátenia daní a korupcie, do ktorých boli zapletení obchodní partneri hokejistu Šatana. Mimochodom, niektorí z nich mali blízko k bývalému predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi (Smer).
Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik totiž vydal pokyn – napriek odporu vyšetrovateľky Babacsovej aj dozorujúceho prokurátora Vladimíra Kuruca – aby boli všetky trestné stíhania v tejto kauze zastavené (.týždeň č.15/2011). Šatan tak zrejme príde o 140 miliónov korún, ktoré vložil do projektu golfového areálu vo Veľkom Bieli. Koalícia Kováčik – Gašpar je zárukou, že pokým budú na Slovensku vo funkciách takíto ľudia, vplyvní hráči si môžu naďalej užívať beztrestnosť.