.nedá sa začať inak: Zdvihnete ešte Matovičovi telefón? Rozprávate sa?
Nevolali sme si, ani sa nerozprávali. Napísal mi iba správu, že sa chce stretnúť. Povedal som, že v nejakom formáte som za a na druhý deň mi napísal, že sa už nechce stretnúť.
.zverejnený rozhovor s Matovičom vás politicky stál veľa. Predtým ste boli lídrom pravice, darilo sa vám pretaviť očakávania z prezidentských volieb na novú stranu, ale to nahrávka poškodila.
Prepáčte, ale pojem líder pravice som vždy odmietal. Dôležité sú dnes iné osi. Potrebujeme generačnú výmenu vo verejnej službe. Nie je to síce cieľ sám pre seba, ale je to nevyhnutný predpoklad, aby sme dosiahli reálnu zmenu pomerov. Sú tu ľudia, ktorí mali 12, 15, či 20 rokov príležitosť a využili ju spôsobom, s akým sme konfrontovaní každý deň. Som úprimne presvedčený, že s takými ľuďmi sa reálna zmena pomerov nedá dosiahnuť. To je pre nás veľmi dôležitá os. Dostať do parlamentu a poťažmo do exekutívy nových ľudí. A potom je tu ešte jedna vec. Vľavo dominuje nominálne ľavicová strana, vpravo je fragmentácia, veľa malých pravicových skupiniek. Ale v strede je priestor, ktorý by mal byť náš.
.v prezidentských voľbách vám voliči verili ako osobe. Nahrávka však práve túto dôveru nalomila. Dodnes máte problém ju obnoviť, ľudia stále čakajú na nejakú presvedčivú odpoveď. Ako chcete obnoviť dôveru voličov k vašej osobe?
Mesiac pred snemom som povedal, že sa budem uchádzať o funkciu predsedu len za predpokladu, že budeme mať čisté peniaze z bankového úveru. To je jedna vec. Po druhé, rozhodol som sa pred ľuďmi obnažiť a dal súhlas, aby celá nahrávka išla „von“. Chcel som naznačiť, že sa pravdy nebojím. Tretia vec je, že som ešte minulý rok mal príležitosť hovoriť s prezidentom republiky. Ospravedlnil som sa mu, že som v súkromnom rozhovore cirkuloval nejaké klebety. Po štvrté, už na ustanovujúcom sneme som sa ľuďom vyznal. Uvedomujem si, že som ten rozhovor vôbec nemal viesť a tobôž nie takým spôsobom. Mrzí ma to a poučil som sa z toho.
.s nahrávkou sa spája aj výčitka, že ste nezverejnili kompletné financovanie prezidentskej kampane. Sumy nesedia vzhľadom na náklady.
Je zrejmé, že som mal kampaň rozsahom a štruktúrou nákladov približne v štvrtinovej intenzite ako mal napríklad pán prezident. Čiže to sedí už len z toho pohľadu. Nehovoriac o tom, že som dal pozrieť všetky dokumenty aj audítorovi. Na všetko, na čo sa ma pýtali novinári, a to nielen pred voľbami, ale aj počas kampane, som odpovedal. Pozrite sa na mňa z hľadiska minulosti, na moje kariérne rozhodnutia. Pri každom jednom sa ukázalo, že pre mňa nie sú dôležité peniaze, ale uznanie a príležitosť. Keď moji spolužiaci išli hneď po škole do súkromnej praxe, ja som išiel učiť. Robil som v mimovládnom sektore ochranu pre utečencov.
Keď som skončil v Amerike a mojich 33 spolužiakov išlo pracovať pre právnické kancelárie do New Yorku alebo Chicaga, ja som išiel do Košíc na Ústavný súd. Za 12-tisíc korún hrubého. Mňa nepoháňajú peniaze. Lukáš Fila mi na to hovoril – možno nepoháňajú vás, ale môžu hnať ľudí za vami. Ale ja som slobodný človek. To je jedna z výhod veľkého ega. Neznesiete vo svojom vnútri pocit, že niekto vami manipuluje a vykonávate vôľu niekoho iného. Samozrejme, som ťažká povaha. Ale súčasťou toho je to, že som autonómny a slobodný. Nikto mnou nepoťahuje a ani nebude.
.ďalší problém je meno Igora Grošafta. Mienite urobiť aj tu nejaké gesto?
Už som to gesto urobil a to gesto je podľa mňa silné. Nezaprel som vzťah s Igorom Grošaftom a fakt, že ho mám ako človeka rád. On ma má rád tiež a človek, ktorý ma má rád, by ma nestaval do zničujúcej situácie. Čiže vôbec nemáme komunikáciu o politických veciach.
.sponzoroval vašu kampaň?
Nedal mi ani korunu a ani by mi nikdy nenapadlo od neho pýtať peniaze. Práve kvôli tomu, že si nesie svoj „track-record“ zo sveta, kde sa intenzívne stretávala politika s biznisom. Všetci vieme, že bol za SDKÚ vo FNM. Mám o to väčší dôvod oddeliť to, že ho poznám od roku 1991 od jeho minulého aj súčasného biznisu. Nerozumiem tomu kŕču. Je dobré zaprieť človeka, ktorého poznám 25 rokov?
.tvrdíte teda, že ste nemali v kampani nepriznané peniaze, ktoré išli mimo transparentného účtu?
Časť, ktorá nešla z transparentného účtu, bola zaplatená Regionpressu, ale boli to naše čisté peniaze. V rozhovore pre SME mi povedali – dobre, u ostatných nemusí ísť všetko cez transparentný účet. Ale u vás áno, lebo ste tvrdili, že išlo všetko len tade. Ale ja som bol o tom fakt presvedčený. Preto sme si to potom museli vnútri tímu vysvetľovať.
Strana je financovaná aj z členských príspevkov a z darov fyzických osôb vo výške zopár sto či tisíc eur. Celý úver určite nedokáže pokryť ručenie mojím majetkom. Taký majetok nemám, ktorý by dokázal ručiť za istinu plus úroky. Ale ručíme budúcimi príjmami Siete. Môj laický názor je, že pri situácii, ktorá je dnes na trhu úrokových sadzieb, sa to banke oplatí.
.v nahrávke zaznela jedna prekvapivá vec. Žiadate Igora Matoviča o podporu v prezidentských voľbách a ponúkate sľub, že nezaložíte novú politickú stranu. Boli ste pripravený to dodržať?
Mal som len plán a hral som vabank. Bol som presvedčený, že keby ma podporilo OĽaNO, môžem „dať“ aj druhé kolo. A buďme féroví – v druhom kole by som mal približne rovnakú šancu uspieť ako pán prezident. Chcel som vyhrať voľby, to bol môj plán A. Žiadny plán B som v tom čase nemal.
.hovoríte o nových osiach v politike, ale slovenský volič rozmýšľa už 20 rokov táborovo, vládne a opozičné strany sa spravidla koalične nemiešajú. Navyše rok pred voľbami sa dá povedať, či je v opozícii niekto, kto má na premiéra. Vidíte v opozícii premiéra?
Ak to závisí od osobných kompetencií, technických a etických, tak je to asi viacero ľudí. Z hľadiska reálnej šance je nás asi podstatne menej. Ja sa budem o poverenie zostavovať vládu uchádzať. A nerobil by som to, ak by som si nemyslel, že to zvládnem. Som presvedčený, že by som príležitosť zostaviť novú vládu v roku 2016 premenil na realizáciu podstatnej časti plánu, ktorý pripravujeme.
To sú hypotetické otázky. My sme už dokázali schopnosť spolupracovať, napríklad v komunálnych voľbách. Ale povedzme si to úprimne: Ani nová vláda bez Smeru nie je cieľ sám pre seba. Je to prostriedok, z ktorého majú mať ľudia nejaký úžitok. Z dnešnej súčasnej schránkovej vlády majú ľudia úžitok – ale tých ľudí je možno 40. Úžitok by malo mať viac ľudí ako len vybraní sponzori a kamaráti predsedu vlády. Aby mohla nová vláda fungovať ako nástroj reálnej zmeny pomerov, musí sto percent svojho času a energie venovať realizácii vládneho plánu. Ak to má byť zostava, ktorá bude polovicu času venovať tomu, že si jednotliví predstavitelia budú kryť chrbát jeden pred druhým, vykrývať vzájomné schválnosti a budú pokračovať v starej politike pozičných hier a podrazov – tak to nebude efektívna vláda a Sieť nebude jej súčasťou.
.a môže to byť vôbec inak?
Môže.
.reálne?
Reálne. Môže vzniknúť trojčlenná vláda bez Smeru. Dnes sa to možno nejaví ako pravdepodobné, ale v tomto štáte už bolo veľa vecí, ktoré sa tak nejavili. Je desať mesiacov do volieb. Tobogan, na ktorom sa táto vláda vezie, sa už nedá zastaviť. Uvidíme, aké budú čísla o mesiac, v septembri a v októbri. Ja idem do toho s ambíciou pokúsiť sa vo voľbách uspieť čo najlepšie. A najlepšie je napríklad vyhrať.
.keď ste zakladali Sieť, chceli ste 20-percentnú stranu. Na začiatku to aj tak vyzeralo. Potom preferencie padli. Okrem kauzy Matovič, kde ešte vidíte dôvody nižších preferencií?
Nemám ambíciu budovať 20-percentnú stranu, ja nemám horný limit. Nemyslím si, že je zdravé mať horný limit a chcieť zastupovať iba niektorých. Štát je servis a kvalitnú službu v zdravotníctve, v školstve či v regionálnom rozvoji si zaslúži každý rovnako. K samotnej otázke: sú tu vnútorné dôvody. Dvaja najvyšší predstavitelia Siete odišli z vrcholovej politiky, čím sa zúžil priestor na komunikáciu s verejnosťou.
Po druhé, budujeme stranu na zelenej lúke. To je obrovský nápor na čas, energiu, logistiku a sústredenie. Súvisí s tým aj to, že dávame príležitosť najmä ľuďom, ktorí doteraz skúsenosť s politikou nemali. A to súkolie sa chvíľu rozbieha, chvíľu chytá prevádzkovú teplotu, robia sa chyby. Potom sú tu externé dôvody. Niekedy si postoj niektorých médií k témam, ktoré otvárame, nevieme vysvetliť inak, ako úmyselným ignorovaním. Jeden z vás pred časom napísal, že veľké témy idú akoby pomimo nás, že sa správame ako vládna strana a nie opozičná. Je to do istej miery férová výčitka. Odráža to však povahu ľudí, ktorí Sieť reprezentujú.
Miro Beblavý, Robo Auxt, aj Hrnčiar, aj Macháčková a ja sme orientovaní na výkon a na ponuku vecných riešení. Ak poviete, že niekto by mal ísť zajtra sedieť, kamera tam príde, lebo tuší konflikt. Keď prídete s tým, že rodičia nedostali svoje deti do materskej školy a budú musieť dať polovicu rodinného rozpočtu na súkromnú škôlku, alebo žena zostane doma a ponúknete riešenie, dostanete sa na obrazovku ťažšie. Tému predraženého obchvatu D4 sme otvorili my. V kauze Váhostav sme ako prví už piateho februára dali komplexný plán ochrany. Jedenásteho sme boli aj s pánom Blahom a ďalšími živnostníkmi pod Dubnou skalou a rozdúchali sme tú pahrebu. To, že niekto kričal hlasnejšie ako my, nesedí s výčitkou, že veci ignorujeme. My sme roztlačili ten vlak, ale nie s motiváciou vidieť sa na obrazovke.
.kritika spočíva v tom, že aj keď Sieť otvára viaceré témy, jej prístup je akoby rezortný. Sieť však chýba pri celospoločenských udalostiach na politickej úrovni. Pri kauze Váhostav boli vaši poslanci v parlamente neviditeľní, akoby boli neprítomní.
Boli neprítomní úmyselne. Ale iba na schôdzi, kde sa riešilo to, či si konkrétny podpredseda parlamentu zachráni stoličku, alebo nie. Tá schôdza dokumentuje presne to, čo nie je v poriadku v hlavách ľudí v parlamente. Štyri dni zamestnávali krajinu debatou o tom, či tam môže predseda KDH sedieť. Je predsa absurdné odvolávať niekoho z funkcie podpredsedu parlamentu za veci, ktorých sa mal dopustiť ako minister dopravy. Keby sa to týkalo nás, tak poviem smerákom – nech sa páči. Dajte si návrh, presaďte si ho, máte svoj valec, ktorý vás ale raz dobehne. Aby som sa s nimi štyri dni handrkoval a strácal čas? To vôbec nie je to, za čo treba bojovať.
.ale tá schôdza nebola o Figeľovi, skôr to bolo o Ficovej zodpovednosti.
No a málokto mu naložil tak ako my. Navyše my sme boli jediná politická strana, ktorá bola ochotná postaviť sa pred hotel Double Tree Hilton a povedať: vedúci, ty si tie dlhy urobil, tak ich zaplať. V parlamente Miroslav Beblavý dosť podrobne vysvetľoval náš plán a napokon časť z toho plánu Fico prevzal. Ale ani to nevie urobiť poriadne. Pred polrokom nám v parlamente nepustili minimálny dôchodok, o niekoľko mesiacov prišli s vlastným riešením, ale opäť ho neboli schopní urobiť poriadne. To isté je pri škôlkach. Tú tému tlačíme skoro rok, až teraz sa spamätali. Ale znova len plátajú a systematicky to neriešia. Aj pri schránkových firmách ponúkame hotové riešenie.
.sieť bola ticho aj pri referende o rodine. Prečo sa pri takýchto témach stiahnete do úzadia?
Nesúhlasím s tým, že sa stiahneme do úzadia. Skôr si myslím, že sme presvedčení, že tu sú iné veľké témy, ktorých chceme byť nositeľmi. Mrzí ma, keď veľkými témami majú byť len škandály. Veľkou témou je napríklad to, do čoho chceme ako krajina investovať. Či len do hardvéru – infraštruktúry, zatepľovania, alebo hlavne do ľudí, ktorí v tých budovách majú fungovať. Dlhé roky bol v slovenských dejinách „fokus“ na železo, betón, na hardvér. Ale najväčším slovenským kapitálom sú ľudia. Sestry v nemocniciach, učitelia v školách, IT-čkari v start-upoch, farmári. To by mal byť adresát investícií.
.také témy sa dajú otvárať vo vláde. Opozícia musí predsa reagovať na témy, ktoré prinášajú aj iní.
Nejdem sa obhajovať. Ale ak chcem viesť vládu, ľudia musia vedieť, akým spôsobom by som to robil. Ako si môžu ľudia kompetentne vybrať, ak by to malo byť iba na základe toho, ako hlasno vieš kričať z opozičnej lavice, keď za nič nenesieš zodpovednosť? Ak ma majú ľudia poveriť vedením vlády, tak si musia byť schopní aspoň rámcovo predstaviť, čo by som pri vedení vlády robil.
.druhou veľkou udalosťou od vzniku Siete boli komunálne voľby. Prezentovali ste cieľ strany uspieť vo veľkých mestách. V podstate sa vám to však nepodarilo, okrem očakávaných víťazstiev v Martine a v Prievidzi. Neuspeli ste v Bratislave a Košiciach, pritom to malo ešte pachuť naťahovačiek a sťahovania kandidátov. Ste si vedomý vlastných chýb?
Som. Nemám problém s priznaním si chýb a považujem za dôležité sa z nich poučiť. Hlavná chyba bola, že sme sa dali strhnúť naratívom, že v komunálnych voľbách ide o súboj pravice a ľavice. Pritom sme ponúkli kvalitných, nových ľudí. V Nitre sme dosiahli výsledok nad očakávania, v Žiline sme mali blízko k úspechu, pokiaľ by sa tam KDH de facto nespojilo so Smerom. V Prešove sme zásadne pomohli k víťazstvu novej primátorky. Mrzí ma, že sa stiahla Alena Bašistová v Košiciach, lebo ona zosobňovala novú ponuku. Na druhej strane jej rozhodnutie dosť uznávam a v mnohom ma inšpirovalo.
.v Bratislave ste stiahli kandidátku a vyjadrili ste podporu Kňažkovi, hoci ona ho podporiť nechcela.
Tam sme mali v komunikácii aj smolu. Povedal som, že prieskumy naznačujú, že zo stredopravých kandidátov má najviac šancí Milan Kňažko a nechcem aby Smer okupoval celý štát. Je to symbolická bašta, ktorú pred vládou treba uchrániť. Z výsledkov v Bratislave som mal nakoniec dobrý pocit a víťazstvo Nesrovnala ma potešilo. Určite to z našej strany nebola dokonalá politická operácia a významne som sa z nej poučil.
.pred druhým kolom vás mnohí kritizovali za spôsob, ako ste podporili Andreja Kisku. Aký je dnes Kiska prezident?
Každým dňom lepší. Nepatrí sa, aby som mu dával nejaké vysvedčenie. Ale môžem to ukázať na jednej konkrétnej veci. Trvalo dlho, kým sa zásadne vyjadril k zdravotníctvu, ale keď to prišlo, malo to svoju silu a autenticitu. Svedomito sa tiež postavil k svojim povinnostiam ako hlava členského štátu Európskej únie.
.dnes sa zdá, že hlavným oponentom premiéra v zahraničnopolitických otázkach je prezident. Z opozície nezaznieva nejaký významný hlas. Prečo? Súhlasí opozícia so zahraničnou politikou premiéra?
Pretože ho nemá kto počúvať. Nie je to téma, ktorú by médiá chceli verejnosti ponúkať.
.rusko je predsa mediálne atraktívnou témou. Aký je postoj Siete k Rusku?
Rusku z krátkodobého hľadiska Putinov režim pomáha. Ale je to taká istá pomoc, akú dostáva alkoholik v podobe rýchlej dávky. Z dlhodobého hľadiska Putin drancuje famózny potenciál, ktorý je v ruskom národe. Z dlhodobého hľadiska je Putinov režim pre Rusov bremenom.
.prečo potom nie ste v tejto téme aktívnejší?
Čím to je, že musíme tak dlho fungovať ako rozhádaná krajina? Prečo si znova nachádzame témy, ktoré nás rozoberajú na súčiastky? Koľko ľudí si napríklad vynadalo pri referende. Ešte brutálnejšia polarizácia je pri Rusku, zase si vytvárame zákopy. Dlho fungujeme ako rozhádaná krajina a s municióznou presnosťou sa vieme sústrediť na to, čo nás rozdeľuje. Pritom existuje dosť veľa vecí, ktoré by nás mohli spájať.
.máte komplikované vzťahy s tým, čo nazývate bratislavská kaviareň. Pritom ešte pred časom ste boli miláčikom médií. Kde sa stala chyba?
Rád by som v sebe oživil spomienku na to, keď som bol miláčik médií, ale nejak si na tie časy neviem spomenúť. Pokiaľ ide o tie kaviarne, nehľadám chybu u iných, ale v sebe. Neviem, v čom to je, ale som ochotný o tom rozmýšľať.
Radoslav Procházka
Narodil sa v roku 1972 v Bratislave. V roku 2001 získal titul doktor právnych vied na Yale Law School v USA, neskôr pôsobil ako právny poradca Delegácie Európskej komisie, taktiež ako pedagóg na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, pred vstupom do politiky sa živil ako advokát. Publikoval niekoľko prác v oblasti právnej filozofie. V parlamente je od roku 2010, najskôr bol poslancom za KDH, z ktorého neskôr vystúpil. Kandidoval v prezidentských voľbách a hoci nepostúpil do druhého kola, prekvapil výsledkom vyše 21 percent. Krátko nato sa rozhodol založiť novú politickú stranu Sieť. Je ženatý, má dve deti.
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní.
Nevolali sme si, ani sa nerozprávali. Napísal mi iba správu, že sa chce stretnúť. Povedal som, že v nejakom formáte som za a na druhý deň mi napísal, že sa už nechce stretnúť.
.zverejnený rozhovor s Matovičom vás politicky stál veľa. Predtým ste boli lídrom pravice, darilo sa vám pretaviť očakávania z prezidentských volieb na novú stranu, ale to nahrávka poškodila.
Prepáčte, ale pojem líder pravice som vždy odmietal. Dôležité sú dnes iné osi. Potrebujeme generačnú výmenu vo verejnej službe. Nie je to síce cieľ sám pre seba, ale je to nevyhnutný predpoklad, aby sme dosiahli reálnu zmenu pomerov. Sú tu ľudia, ktorí mali 12, 15, či 20 rokov príležitosť a využili ju spôsobom, s akým sme konfrontovaní každý deň. Som úprimne presvedčený, že s takými ľuďmi sa reálna zmena pomerov nedá dosiahnuť. To je pre nás veľmi dôležitá os. Dostať do parlamentu a poťažmo do exekutívy nových ľudí. A potom je tu ešte jedna vec. Vľavo dominuje nominálne ľavicová strana, vpravo je fragmentácia, veľa malých pravicových skupiniek. Ale v strede je priestor, ktorý by mal byť náš.
.v prezidentských voľbách vám voliči verili ako osobe. Nahrávka však práve túto dôveru nalomila. Dodnes máte problém ju obnoviť, ľudia stále čakajú na nejakú presvedčivú odpoveď. Ako chcete obnoviť dôveru voličov k vašej osobe?
Mesiac pred snemom som povedal, že sa budem uchádzať o funkciu predsedu len za predpokladu, že budeme mať čisté peniaze z bankového úveru. To je jedna vec. Po druhé, rozhodol som sa pred ľuďmi obnažiť a dal súhlas, aby celá nahrávka išla „von“. Chcel som naznačiť, že sa pravdy nebojím. Tretia vec je, že som ešte minulý rok mal príležitosť hovoriť s prezidentom republiky. Ospravedlnil som sa mu, že som v súkromnom rozhovore cirkuloval nejaké klebety. Po štvrté, už na ustanovujúcom sneme som sa ľuďom vyznal. Uvedomujem si, že som ten rozhovor vôbec nemal viesť a tobôž nie takým spôsobom. Mrzí ma to a poučil som sa z toho.
Mňa nepoháňajú peniaze. Ja som slobodný človek. To je jedna z výhod veľkého ega.
.s nahrávkou sa spája aj výčitka, že ste nezverejnili kompletné financovanie prezidentskej kampane. Sumy nesedia vzhľadom na náklady.
Je zrejmé, že som mal kampaň rozsahom a štruktúrou nákladov približne v štvrtinovej intenzite ako mal napríklad pán prezident. Čiže to sedí už len z toho pohľadu. Nehovoriac o tom, že som dal pozrieť všetky dokumenty aj audítorovi. Na všetko, na čo sa ma pýtali novinári, a to nielen pred voľbami, ale aj počas kampane, som odpovedal. Pozrite sa na mňa z hľadiska minulosti, na moje kariérne rozhodnutia. Pri každom jednom sa ukázalo, že pre mňa nie sú dôležité peniaze, ale uznanie a príležitosť. Keď moji spolužiaci išli hneď po škole do súkromnej praxe, ja som išiel učiť. Robil som v mimovládnom sektore ochranu pre utečencov.
Keď som skončil v Amerike a mojich 33 spolužiakov išlo pracovať pre právnické kancelárie do New Yorku alebo Chicaga, ja som išiel do Košíc na Ústavný súd. Za 12-tisíc korún hrubého. Mňa nepoháňajú peniaze. Lukáš Fila mi na to hovoril – možno nepoháňajú vás, ale môžu hnať ľudí za vami. Ale ja som slobodný človek. To je jedna z výhod veľkého ega. Neznesiete vo svojom vnútri pocit, že niekto vami manipuluje a vykonávate vôľu niekoho iného. Samozrejme, som ťažká povaha. Ale súčasťou toho je to, že som autonómny a slobodný. Nikto mnou nepoťahuje a ani nebude.
.ďalší problém je meno Igora Grošafta. Mienite urobiť aj tu nejaké gesto?
Už som to gesto urobil a to gesto je podľa mňa silné. Nezaprel som vzťah s Igorom Grošaftom a fakt, že ho mám ako človeka rád. On ma má rád tiež a človek, ktorý ma má rád, by ma nestaval do zničujúcej situácie. Čiže vôbec nemáme komunikáciu o politických veciach.
.sponzoroval vašu kampaň?
Nedal mi ani korunu a ani by mi nikdy nenapadlo od neho pýtať peniaze. Práve kvôli tomu, že si nesie svoj „track-record“ zo sveta, kde sa intenzívne stretávala politika s biznisom. Všetci vieme, že bol za SDKÚ vo FNM. Mám o to väčší dôvod oddeliť to, že ho poznám od roku 1991 od jeho minulého aj súčasného biznisu. Nerozumiem tomu kŕču. Je dobré zaprieť človeka, ktorého poznám 25 rokov?
.tvrdíte teda, že ste nemali v kampani nepriznané peniaze, ktoré išli mimo transparentného účtu?
Časť, ktorá nešla z transparentného účtu, bola zaplatená Regionpressu, ale boli to naše čisté peniaze. V rozhovore pre SME mi povedali – dobre, u ostatných nemusí ísť všetko cez transparentný účet. Ale u vás áno, lebo ste tvrdili, že išlo všetko len tade. Ale ja som bol o tom fakt presvedčený. Preto sme si to potom museli vnútri tímu vysvetľovať.
Strana je financovaná aj z členských príspevkov a z darov fyzických osôb vo výške zopár sto či tisíc eur. Celý úver určite nedokáže pokryť ručenie mojím majetkom. Taký majetok nemám, ktorý by dokázal ručiť za istinu plus úroky. Ale ručíme budúcimi príjmami Siete. Môj laický názor je, že pri situácii, ktorá je dnes na trhu úrokových sadzieb, sa to banke oplatí.
.v nahrávke zaznela jedna prekvapivá vec. Žiadate Igora Matoviča o podporu v prezidentských voľbách a ponúkate sľub, že nezaložíte novú politickú stranu. Boli ste pripravený to dodržať?
Mal som len plán a hral som vabank. Bol som presvedčený, že keby ma podporilo OĽaNO, môžem „dať“ aj druhé kolo. A buďme féroví – v druhom kole by som mal približne rovnakú šancu uspieť ako pán prezident. Chcel som vyhrať voľby, to bol môj plán A. Žiadny plán B som v tom čase nemal.
.hovoríte o nových osiach v politike, ale slovenský volič rozmýšľa už 20 rokov táborovo, vládne a opozičné strany sa spravidla koalične nemiešajú. Navyše rok pred voľbami sa dá povedať, či je v opozícii niekto, kto má na premiéra. Vidíte v opozícii premiéra?
Ak to závisí od osobných kompetencií, technických a etických, tak je to asi viacero ľudí. Z hľadiska reálnej šance je nás asi podstatne menej. Ja sa budem o poverenie zostavovať vládu uchádzať. A nerobil by som to, ak by som si nemyslel, že to zvládnem. Som presvedčený, že by som príležitosť zostaviť novú vládu v roku 2016 premenil na realizáciu podstatnej časti plánu, ktorý pripravujeme.
.problém tiež je, že ľudia si na Slovensku odvykli uvažovať o opozícii ako celku. Od rozpadu Radičovej vlády nepanuje istota, že opozičné strany spolu dokážu vládnuť.
Nepanuje skôr istota, že nedokážu?
To sú hypotetické otázky. My sme už dokázali schopnosť spolupracovať, napríklad v komunálnych voľbách. Ale povedzme si to úprimne: Ani nová vláda bez Smeru nie je cieľ sám pre seba. Je to prostriedok, z ktorého majú mať ľudia nejaký úžitok. Z dnešnej súčasnej schránkovej vlády majú ľudia úžitok – ale tých ľudí je možno 40. Úžitok by malo mať viac ľudí ako len vybraní sponzori a kamaráti predsedu vlády. Aby mohla nová vláda fungovať ako nástroj reálnej zmeny pomerov, musí sto percent svojho času a energie venovať realizácii vládneho plánu. Ak to má byť zostava, ktorá bude polovicu času venovať tomu, že si jednotliví predstavitelia budú kryť chrbát jeden pred druhým, vykrývať vzájomné schválnosti a budú pokračovať v starej politike pozičných hier a podrazov – tak to nebude efektívna vláda a Sieť nebude jej súčasťou.
.a môže to byť vôbec inak?
Môže.
.reálne?
Reálne. Môže vzniknúť trojčlenná vláda bez Smeru. Dnes sa to možno nejaví ako pravdepodobné, ale v tomto štáte už bolo veľa vecí, ktoré sa tak nejavili. Je desať mesiacov do volieb. Tobogan, na ktorom sa táto vláda vezie, sa už nedá zastaviť. Uvidíme, aké budú čísla o mesiac, v septembri a v októbri. Ja idem do toho s ambíciou pokúsiť sa vo voľbách uspieť čo najlepšie. A najlepšie je napríklad vyhrať.
.keď ste zakladali Sieť, chceli ste 20-percentnú stranu. Na začiatku to aj tak vyzeralo. Potom preferencie padli. Okrem kauzy Matovič, kde ešte vidíte dôvody nižších preferencií?
Nemám ambíciu budovať 20-percentnú stranu, ja nemám horný limit. Nemyslím si, že je zdravé mať horný limit a chcieť zastupovať iba niektorých. Štát je servis a kvalitnú službu v zdravotníctve, v školstve či v regionálnom rozvoji si zaslúži každý rovnako. K samotnej otázke: sú tu vnútorné dôvody. Dvaja najvyšší predstavitelia Siete odišli z vrcholovej politiky, čím sa zúžil priestor na komunikáciu s verejnosťou.
Po druhé, budujeme stranu na zelenej lúke. To je obrovský nápor na čas, energiu, logistiku a sústredenie. Súvisí s tým aj to, že dávame príležitosť najmä ľuďom, ktorí doteraz skúsenosť s politikou nemali. A to súkolie sa chvíľu rozbieha, chvíľu chytá prevádzkovú teplotu, robia sa chyby. Potom sú tu externé dôvody. Niekedy si postoj niektorých médií k témam, ktoré otvárame, nevieme vysvetliť inak, ako úmyselným ignorovaním. Jeden z vás pred časom napísal, že veľké témy idú akoby pomimo nás, že sa správame ako vládna strana a nie opozičná. Je to do istej miery férová výčitka. Odráža to však povahu ľudí, ktorí Sieť reprezentujú.
Miro Beblavý, Robo Auxt, aj Hrnčiar, aj Macháčková a ja sme orientovaní na výkon a na ponuku vecných riešení. Ak poviete, že niekto by mal ísť zajtra sedieť, kamera tam príde, lebo tuší konflikt. Keď prídete s tým, že rodičia nedostali svoje deti do materskej školy a budú musieť dať polovicu rodinného rozpočtu na súkromnú škôlku, alebo žena zostane doma a ponúknete riešenie, dostanete sa na obrazovku ťažšie. Tému predraženého obchvatu D4 sme otvorili my. V kauze Váhostav sme ako prví už piateho februára dali komplexný plán ochrany. Jedenásteho sme boli aj s pánom Blahom a ďalšími živnostníkmi pod Dubnou skalou a rozdúchali sme tú pahrebu. To, že niekto kričal hlasnejšie ako my, nesedí s výčitkou, že veci ignorujeme. My sme roztlačili ten vlak, ale nie s motiváciou vidieť sa na obrazovke.
.kritika spočíva v tom, že aj keď Sieť otvára viaceré témy, jej prístup je akoby rezortný. Sieť však chýba pri celospoločenských udalostiach na politickej úrovni. Pri kauze Váhostav boli vaši poslanci v parlamente neviditeľní, akoby boli neprítomní.
Boli neprítomní úmyselne. Ale iba na schôdzi, kde sa riešilo to, či si konkrétny podpredseda parlamentu zachráni stoličku, alebo nie. Tá schôdza dokumentuje presne to, čo nie je v poriadku v hlavách ľudí v parlamente. Štyri dni zamestnávali krajinu debatou o tom, či tam môže predseda KDH sedieť. Je predsa absurdné odvolávať niekoho z funkcie podpredsedu parlamentu za veci, ktorých sa mal dopustiť ako minister dopravy. Keby sa to týkalo nás, tak poviem smerákom – nech sa páči. Dajte si návrh, presaďte si ho, máte svoj valec, ktorý vás ale raz dobehne. Aby som sa s nimi štyri dni handrkoval a strácal čas? To vôbec nie je to, za čo treba bojovať.
.ale tá schôdza nebola o Figeľovi, skôr to bolo o Ficovej zodpovednosti.
No a málokto mu naložil tak ako my. Navyše my sme boli jediná politická strana, ktorá bola ochotná postaviť sa pred hotel Double Tree Hilton a povedať: vedúci, ty si tie dlhy urobil, tak ich zaplať. V parlamente Miroslav Beblavý dosť podrobne vysvetľoval náš plán a napokon časť z toho plánu Fico prevzal. Ale ani to nevie urobiť poriadne. Pred polrokom nám v parlamente nepustili minimálny dôchodok, o niekoľko mesiacov prišli s vlastným riešením, ale opäť ho neboli schopní urobiť poriadne. To isté je pri škôlkach. Tú tému tlačíme skoro rok, až teraz sa spamätali. Ale znova len plátajú a systematicky to neriešia. Aj pri schránkových firmách ponúkame hotové riešenie.
.sieť bola ticho aj pri referende o rodine. Prečo sa pri takýchto témach stiahnete do úzadia?
Nesúhlasím s tým, že sa stiahneme do úzadia. Skôr si myslím, že sme presvedčení, že tu sú iné veľké témy, ktorých chceme byť nositeľmi. Mrzí ma, keď veľkými témami majú byť len škandály. Veľkou témou je napríklad to, do čoho chceme ako krajina investovať. Či len do hardvéru – infraštruktúry, zatepľovania, alebo hlavne do ľudí, ktorí v tých budovách majú fungovať. Dlhé roky bol v slovenských dejinách „fokus“ na železo, betón, na hardvér. Ale najväčším slovenským kapitálom sú ľudia. Sestry v nemocniciach, učitelia v školách, IT-čkari v start-upoch, farmári. To by mal byť adresát investícií.
.také témy sa dajú otvárať vo vláde. Opozícia musí predsa reagovať na témy, ktoré prinášajú aj iní.
Nejdem sa obhajovať. Ale ak chcem viesť vládu, ľudia musia vedieť, akým spôsobom by som to robil. Ako si môžu ľudia kompetentne vybrať, ak by to malo byť iba na základe toho, ako hlasno vieš kričať z opozičnej lavice, keď za nič nenesieš zodpovednosť? Ak ma majú ľudia poveriť vedením vlády, tak si musia byť schopní aspoň rámcovo predstaviť, čo by som pri vedení vlády robil.
.druhou veľkou udalosťou od vzniku Siete boli komunálne voľby. Prezentovali ste cieľ strany uspieť vo veľkých mestách. V podstate sa vám to však nepodarilo, okrem očakávaných víťazstiev v Martine a v Prievidzi. Neuspeli ste v Bratislave a Košiciach, pritom to malo ešte pachuť naťahovačiek a sťahovania kandidátov. Ste si vedomý vlastných chýb?
Som. Nemám problém s priznaním si chýb a považujem za dôležité sa z nich poučiť. Hlavná chyba bola, že sme sa dali strhnúť naratívom, že v komunálnych voľbách ide o súboj pravice a ľavice. Pritom sme ponúkli kvalitných, nových ľudí. V Nitre sme dosiahli výsledok nad očakávania, v Žiline sme mali blízko k úspechu, pokiaľ by sa tam KDH de facto nespojilo so Smerom. V Prešove sme zásadne pomohli k víťazstvu novej primátorky. Mrzí ma, že sa stiahla Alena Bašistová v Košiciach, lebo ona zosobňovala novú ponuku. Na druhej strane jej rozhodnutie dosť uznávam a v mnohom ma inšpirovalo.
.v Bratislave ste stiahli kandidátku a vyjadrili ste podporu Kňažkovi, hoci ona ho podporiť nechcela.
Tam sme mali v komunikácii aj smolu. Povedal som, že prieskumy naznačujú, že zo stredopravých kandidátov má najviac šancí Milan Kňažko a nechcem aby Smer okupoval celý štát. Je to symbolická bašta, ktorú pred vládou treba uchrániť. Z výsledkov v Bratislave som mal nakoniec dobrý pocit a víťazstvo Nesrovnala ma potešilo. Určite to z našej strany nebola dokonalá politická operácia a významne som sa z nej poučil.
.pred druhým kolom vás mnohí kritizovali za spôsob, ako ste podporili Andreja Kisku. Aký je dnes Kiska prezident?
Každým dňom lepší. Nepatrí sa, aby som mu dával nejaké vysvedčenie. Ale môžem to ukázať na jednej konkrétnej veci. Trvalo dlho, kým sa zásadne vyjadril k zdravotníctvu, ale keď to prišlo, malo to svoju silu a autenticitu. Svedomito sa tiež postavil k svojim povinnostiam ako hlava členského štátu Európskej únie.
.dnes sa zdá, že hlavným oponentom premiéra v zahraničnopolitických otázkach je prezident. Z opozície nezaznieva nejaký významný hlas. Prečo? Súhlasí opozícia so zahraničnou politikou premiéra?
Pretože ho nemá kto počúvať. Nie je to téma, ktorú by médiá chceli verejnosti ponúkať.
.rusko je predsa mediálne atraktívnou témou. Aký je postoj Siete k Rusku?
Rusku z krátkodobého hľadiska Putinov režim pomáha. Ale je to taká istá pomoc, akú dostáva alkoholik v podobe rýchlej dávky. Z dlhodobého hľadiska Putin drancuje famózny potenciál, ktorý je v ruskom národe. Z dlhodobého hľadiska je Putinov režim pre Rusov bremenom.
.prečo potom nie ste v tejto téme aktívnejší?
Čím to je, že musíme tak dlho fungovať ako rozhádaná krajina? Prečo si znova nachádzame témy, ktoré nás rozoberajú na súčiastky? Koľko ľudí si napríklad vynadalo pri referende. Ešte brutálnejšia polarizácia je pri Rusku, zase si vytvárame zákopy. Dlho fungujeme ako rozhádaná krajina a s municióznou presnosťou sa vieme sústrediť na to, čo nás rozdeľuje. Pritom existuje dosť veľa vecí, ktoré by nás mohli spájať.
.máte komplikované vzťahy s tým, čo nazývate bratislavská kaviareň. Pritom ešte pred časom ste boli miláčikom médií. Kde sa stala chyba?
Rád by som v sebe oživil spomienku na to, keď som bol miláčik médií, ale nejak si na tie časy neviem spomenúť. Pokiaľ ide o tie kaviarne, nehľadám chybu u iných, ale v sebe. Neviem, v čom to je, ale som ochotný o tom rozmýšľať.
Radoslav Procházka
Narodil sa v roku 1972 v Bratislave. V roku 2001 získal titul doktor právnych vied na Yale Law School v USA, neskôr pôsobil ako právny poradca Delegácie Európskej komisie, taktiež ako pedagóg na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, pred vstupom do politiky sa živil ako advokát. Publikoval niekoľko prác v oblasti právnej filozofie. V parlamente je od roku 2010, najskôr bol poslancom za KDH, z ktorého neskôr vystúpil. Kandidoval v prezidentských voľbách a hoci nepostúpil do druhého kola, prekvapil výsledkom vyše 21 percent. Krátko nato sa rozhodol založiť novú politickú stranu Sieť. Je ženatý, má dve deti.
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.