Na referende sa zúčastnilo 60,52 percenta z celkového počtu oprávnených voličov. Z nich bolo 62,07 percenta za zmenu, proti bolo 37,93 percenta. Na víťazstvo v referende je potrebná prostá väčšina, a tá bola dosiahnutá. Írsko sa tak stalo prvou krajinou na svete, ktorá ľudovým hlasovaním podporila legalizáciu sobášov osôb rovnakého pohlavia.
Právne z referenda vyplýva toto: V Írsku sa budú môcť zosobášiť dve osoby, či už opačného, alebo rovnakého pohlavia. Ďalšie pravidlá, ktoré budú regulovať možnosť uzavrieť manželstvo, sa stanú predmetom ďalších zákonných noriem. Ústavný status manželstva zostane nezmenený. Z hľadiska ústavy bude manželstvo dvoch ľudí rovnakého pohlavia rovnocenné – bude mať rovnaký status – ako manželstvo medzi mužom a ženou. Zosobášené páry, či už rovnakého, alebo opačného pohlavia, budú mať nárok na ochranu rodín danú ústavou.
.je Írsko naozaj katolícke?
Na prvý pohľad sa zdá paradoxné, že toto referendum prebehlo práve v Írsku. V tejto krajine sa až 84,2 percenta populácie hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu. Írska odnož Anglikánskej cirkvi je druhou najväčšou denomináciou, za ňou nasledujú presbyteriáni a metodisti. Len 7,6 percenta obyvateľov pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 začiarklo kolónku „bez náboženského vyznania“.
Nedá sa ani povedať, že by boli Íri prevažne nepraktizujúcimi kresťanmi. Samozrejme, že údaj o návšteve chrámov nie je v tomto úplne smerodajný. No nie je bez zaujímavosti, že až 13 percent Írov chodí denne na svätú omšu. Na nedeľných bohoslužbách rôznych cirkví sa zúčastňuje takmer polovica populácie. Na Slovensku je to asi tretina. Za úplných ateistov sa v roku 2006 vyhlásili v prieskume len 2 percentá Írov. Írsko však zaznamenalo veľký pokles nábožnosti. Na otázku, či Boh zaujíma v ich živote významné miesto, odpovedalo v Gallupovom prieskume na prelome rokov 2007-2008 záporne 42 percent ľudí. Keď dostali Íri túto otázku v roku 2011, už 53 percent z nich uviedlo, že Boh pre nich dôležitý nie je.
Írsko v súčasnosti nie je ani zďaleka také katolícke, za aké ho zo zotrvačnosti pokladáme. Možno máme na pamäti krajinu, kde v roku 1973 chodilo každý týždeň do kostola až 91 percent populácie – katolíckej aj inej. Odvtedy však ubehlo štyridsaťdva rokov. Z hľadiska dejín to nie je veľa, ale je to zhruba polovica ľudského života. A za týchto štyridsaťdva rokov došlo k poklesu týždennej návštevnosti kostolov takmer o polovicu. Na druhej strane má Írsko stále dosť prísnu legislatívu, čo sa týka rozvodov a umelých potratov. Rozvod je možný až po tom, čo spolu manželia štyri roky preukázateľne nežili. A interrupcia je umožnená len v prípade, že je ohrozený život matky. Ročná miera interrupcií je v Írsku len 4,5 na 1 000 žien vo veku od 15 do 44 rokov. Niekoľkotisíc írskych žien ročne však údajne každý rok vycestuje do Veľkej Británie, aby tam podstúpili interrupciu.
.osviežujúco kultivovaná debata
Pred referendom najmä katolícka cirkev upozorňovala, že rozšíriť pojem manželstvo na osoby rovnakého pohlavia je nebezpečný sociálny experiment. Organizácie, ktoré viedli kampaň za hlasovanie „áno“, zdôrazňovali najmä ľudskoprávnu stránku a pozitíva, ktoré úplné zrovnoprávnenie registrovaných partnerstiev s manželstvami prinesie homosexuálnym párom. Írska anglikánska cirkev zaujala neutrálny postoj. Jeden z jej biskupov, Donal McKeown, sa počas rozhlasovej diskusie pred referendom vyjadril takto: „Ľudia si musia utvoriť vlastný názor a som rád, že to tak môžu spraviť pred Bohom, či už to bude áno, alebo nie.“ Neskôr ešte dodal: „Nepochybujem, že je v každej cirkvi veľa ľudí, ktorí praktizujú kresťanstvo, chodia do kostola, a budú hlasovať s čistým svedomím áno, a aj to je len na nich. Nevravím, že sa mýlia.“ Aj on však varoval pred experimentovaním s právnym pojmom manželstva.
Je zrejmé, že spoločnosť sa mení, a nielen v Írsku. Je zrejmé aj to, že v Írsku boli registrované partnerstvá predstupňom k manželstvám osôb rovnakého pohlavia. A nedá sa poprieť, že takáto zmena je zásahom do právneho vedomia – uvidíme, k akým dôsledkom to ešte povedie. Katastrofické predpovede, že pod pojem manželstvo sa nabudúce môže zmestiť aj polygamia, znejú absurdne, ale prejde ďalších pár desaťročí, a... ktovie?
Nateraz však treba veľmi oceniť írsku spoločnosť za to, ako sa správala počas predreferendovej diskusie. Debata bola síce vášnivá, ale kultivovaná. Názoroví protivníci sa v nej dokázali rešpektovať a väčšinou sa vyhýbali apelom na to primitívnejšie v ľudskej povahe.
Dublinský arcibiskup Diarmuid Martin napísal stĺpček pre Irish Times, kde zdôraznil svoje presvedčenie, že manželstvo je možné len medzi mužom a ženou. Sformuloval to takto: „Pôjdem hlasovať nie. Ale na pravom krídle cirkvi sa nájdu takí, ktorí ma obviňujú, že som za – pretože neodsudzujem gejov a lesby. Môj názor zodpovedá názoru pápeža Františka, ktorý počas diskusií o manželstvo osôb rovnakého pohlavia v Argentíne jasne vyjadril, že je síce proti legalizácii manželstva gejov, ale opakovane ľuďom zakazoval odsudzovať jednotlivcov.“ Na záver arcibiskup Martin dodal: „Nikdy som nikomu nehovoril, ako má hlasovať. Každého povzbudzujem, aby hlasovať šiel a aby to starostlivo zvážil. Rozumná diskusia o manželstve a rodine je pre našu spoločnosť životne dôležitá.“
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní časopisu.
Právne z referenda vyplýva toto: V Írsku sa budú môcť zosobášiť dve osoby, či už opačného, alebo rovnakého pohlavia. Ďalšie pravidlá, ktoré budú regulovať možnosť uzavrieť manželstvo, sa stanú predmetom ďalších zákonných noriem. Ústavný status manželstva zostane nezmenený. Z hľadiska ústavy bude manželstvo dvoch ľudí rovnakého pohlavia rovnocenné – bude mať rovnaký status – ako manželstvo medzi mužom a ženou. Zosobášené páry, či už rovnakého, alebo opačného pohlavia, budú mať nárok na ochranu rodín danú ústavou.
.je Írsko naozaj katolícke?
Na prvý pohľad sa zdá paradoxné, že toto referendum prebehlo práve v Írsku. V tejto krajine sa až 84,2 percenta populácie hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu. Írska odnož Anglikánskej cirkvi je druhou najväčšou denomináciou, za ňou nasledujú presbyteriáni a metodisti. Len 7,6 percenta obyvateľov pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 začiarklo kolónku „bez náboženského vyznania“.
Nedá sa ani povedať, že by boli Íri prevažne nepraktizujúcimi kresťanmi. Samozrejme, že údaj o návšteve chrámov nie je v tomto úplne smerodajný. No nie je bez zaujímavosti, že až 13 percent Írov chodí denne na svätú omšu. Na nedeľných bohoslužbách rôznych cirkví sa zúčastňuje takmer polovica populácie. Na Slovensku je to asi tretina. Za úplných ateistov sa v roku 2006 vyhlásili v prieskume len 2 percentá Írov. Írsko však zaznamenalo veľký pokles nábožnosti. Na otázku, či Boh zaujíma v ich živote významné miesto, odpovedalo v Gallupovom prieskume na prelome rokov 2007-2008 záporne 42 percent ľudí. Keď dostali Íri túto otázku v roku 2011, už 53 percent z nich uviedlo, že Boh pre nich dôležitý nie je.
Írsko v súčasnosti nie je ani zďaleka také katolícke, za aké ho zo zotrvačnosti pokladáme. Možno máme na pamäti krajinu, kde v roku 1973 chodilo každý týždeň do kostola až 91 percent populácie – katolíckej aj inej. Odvtedy však ubehlo štyridsaťdva rokov. Z hľadiska dejín to nie je veľa, ale je to zhruba polovica ľudského života. A za týchto štyridsaťdva rokov došlo k poklesu týždennej návštevnosti kostolov takmer o polovicu. Na druhej strane má Írsko stále dosť prísnu legislatívu, čo sa týka rozvodov a umelých potratov. Rozvod je možný až po tom, čo spolu manželia štyri roky preukázateľne nežili. A interrupcia je umožnená len v prípade, že je ohrozený život matky. Ročná miera interrupcií je v Írsku len 4,5 na 1 000 žien vo veku od 15 do 44 rokov. Niekoľkotisíc írskych žien ročne však údajne každý rok vycestuje do Veľkej Británie, aby tam podstúpili interrupciu.
.osviežujúco kultivovaná debata
Pred referendom najmä katolícka cirkev upozorňovala, že rozšíriť pojem manželstvo na osoby rovnakého pohlavia je nebezpečný sociálny experiment. Organizácie, ktoré viedli kampaň za hlasovanie „áno“, zdôrazňovali najmä ľudskoprávnu stránku a pozitíva, ktoré úplné zrovnoprávnenie registrovaných partnerstiev s manželstvami prinesie homosexuálnym párom. Írska anglikánska cirkev zaujala neutrálny postoj. Jeden z jej biskupov, Donal McKeown, sa počas rozhlasovej diskusie pred referendom vyjadril takto: „Ľudia si musia utvoriť vlastný názor a som rád, že to tak môžu spraviť pred Bohom, či už to bude áno, alebo nie.“ Neskôr ešte dodal: „Nepochybujem, že je v každej cirkvi veľa ľudí, ktorí praktizujú kresťanstvo, chodia do kostola, a budú hlasovať s čistým svedomím áno, a aj to je len na nich. Nevravím, že sa mýlia.“ Aj on však varoval pred experimentovaním s právnym pojmom manželstva.
Je zrejmé, že spoločnosť sa mení, a nielen v Írsku. Je zrejmé aj to, že v Írsku boli registrované partnerstvá predstupňom k manželstvám osôb rovnakého pohlavia. A nedá sa poprieť, že takáto zmena je zásahom do právneho vedomia – uvidíme, k akým dôsledkom to ešte povedie. Katastrofické predpovede, že pod pojem manželstvo sa nabudúce môže zmestiť aj polygamia, znejú absurdne, ale prejde ďalších pár desaťročí, a... ktovie?
Nateraz však treba veľmi oceniť írsku spoločnosť za to, ako sa správala počas predreferendovej diskusie. Debata bola síce vášnivá, ale kultivovaná. Názoroví protivníci sa v nej dokázali rešpektovať a väčšinou sa vyhýbali apelom na to primitívnejšie v ľudskej povahe.
Dublinský arcibiskup Diarmuid Martin napísal stĺpček pre Irish Times, kde zdôraznil svoje presvedčenie, že manželstvo je možné len medzi mužom a ženou. Sformuloval to takto: „Pôjdem hlasovať nie. Ale na pravom krídle cirkvi sa nájdu takí, ktorí ma obviňujú, že som za – pretože neodsudzujem gejov a lesby. Môj názor zodpovedá názoru pápeža Františka, ktorý počas diskusií o manželstvo osôb rovnakého pohlavia v Argentíne jasne vyjadril, že je síce proti legalizácii manželstva gejov, ale opakovane ľuďom zakazoval odsudzovať jednotlivcov.“ Na záver arcibiskup Martin dodal: „Nikdy som nikomu nehovoril, ako má hlasovať. Každého povzbudzujem, aby hlasovať šiel a aby to starostlivo zvážil. Rozumná diskusia o manželstve a rodine je pre našu spoločnosť životne dôležitá.“
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní časopisu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.