„Konfrontačný duch, ktorý sa usídlil v rusko-európskych vzťahoch, hrozí zničením všetkého pozitívneho a užitočného, čo sa podarilo dosiahnuť za posledných 15 či 20 rokov."
Ako si toto zbližovanie predstavujú novinári z Novoj Gazety? Andrej Lipskij, zástupca šéfredaktora Novoj gazety, vysvetlil, že ich špeciálny informačno-osvetový projekt s názvom Eurorusko má oboznámiť čitateľov novín, ale aj ostatných angažovaných ruských občanov s tým, čím žije súčasná Európa, čo sa skutočne udialo v rusko-európskyh vzťahoch a hľadať riešenia, ako čo najskôr z tejto krízy vyjsť. „Na projekte sa budú podieľať kľúčové osobnosti Novoj gazety, jej dopisovatelia v európskych krajinách, známi ruskí experti a tiež politici a experti z európskych strán, ktorí stoja o obnovu európskeho vektora ruskej politiky,“ tvrdí Andrej Lipskij.
.antizápadný obrat Ruska
„Konfrontačný duch, ktorý sa teraz usídlil v rusko-európskych vzťahoch, je naozaj nebezpečný a hrozí zničením všetkého pozitívneho a navzájom užitočného, čo sa podarilo dosiahnuť v týchto vzťahoch za posledných 15 či 20 rokov. Je tu vysoká pravdepodobnosť izolácie Ruska a všetkých ruských občanov od Európy,“ pripomína zástupca šéfredaktora Novoj gazety.
Zároveň sa pokúsil o krátku analýzu toho, prečo sa vzťahy medzi Ruskom a zvyškom Európy tak kriticky zhoršili. Odmieta verziu, že toto zhoršenie vzťahov spôsobila výlučne ukrajinská kríza.
„Idea ,antizápadného obratu´ dozrela v ruských vládnych elitách a v expertných centrách, ktoré slúžia týmto elitám, ešte pred Majdanom. Spomeňme si na takzvanú ,nacionalizáciu elít´, na zavedenie statusu ,zahraničného agenta´ pre neziskové organizácie, ktoré dostávajú granty zo zahraničia, spomeňme si na úsilie antizápadnej propagandy nafukujúcej problém homosexuálnych manželstiev, na úvahy šíriace sa v médiách, ktoré hovorili o úpadku mravov v ,Gejeurópe´ a na vyzdvihovanie ruskej ,duchovnosti´, stojacej v protiklade s liberálnou Európou, kde upadajú tradičné hodnoty. Spomeňme si na šíriace sa informácie o intrigách západných krajín, ktoré sa pokúšajú exportovať do Ruska ,svoj´ model demokracie, o nevyhnutnosti obmedzenia importu tovarov, ktoré treba radšej vyrábať doma, aby krajina nebola závislá od svojich nepriateľov a mnohé ďalšie záležitosti,“ pripomína Andrej Lipskij. Je presvedčený, že ukrajinské udalosti iba urýchlili, uľahčili a legitimizovali praktické sformovanie tohto protizápadného obratu Ruska a priniesli možnosť podať ho širokým ruským masám ako nevyhnutnosť – tvárou v tvár nepriateľskému tlaku zo Západu a sankčnej vojny.
Komentátor Lipskij však má kritické poznámky aj smerom k Západu. Vyčíta osobitne Európe, že sa v tejto situácii ocitla nepripravená, nemala pripravenú žiadnu stratégiu a musela sa iba prispôsobovať a reagovať na zhoršujúcu sa krízu.
.kolíska je v Európe
Novaja gazeta vidí záblesk nádeje na mierové urovnanie konfliktu na východnom Donbase (vďaka projektu Minsk 2), čo by mohlo priniesť okrem výhod pre obe strany konfliktu aj oslabenie rusko-európskych sporov. No rozbehnutý zotrvačník zhoršujúci tieto vzťahy sa nepodarí zastaviť bez špeciálnych činov. A novinári z Novoj gazety sa rozhodli jeden takýto čin urobiť – moderovať diskusiu s významnými ľuďmi, ktorým záleží na zlepšení vzťahov medzi Ruskom a zvyškom Európy a meniť tak v Rusku obraz súčasnej Európy. Môže sa to zdať ako bezvýznamný projekt, aj vzhľadom na obmedzený vplyv opozičnej tlače, ale každý pokus o hľadanie spoločnej reči sa počíta. Navyše, keď v tomto prípade nejde ruským novinárom len o obviňovanie Západu, ale skôr o sebareflexiu.
„Rusi, ktorí nesúhlasia s Putinom, sú v hlbokej depresii a nemajú veľa nádeje, že sa vývoj v Rusku môže otočiť."
„Podľa nás vzájomné odcudzenie Ruska a Európy je maximálne škodlivé – tak pre občanov Ruska, ako aj pre Európanov,“ píše Novaja gazeta. „Taktiež si myslíme, že ruskí občania majú absolútne pokazený obraz súčasnej Európy, ako aj príčin a nebezpečia súčasnej krízy v rusko-európskych vzťahov, a to vinou oficiálnej propagandy. Ruský štát rozložený na dvoch kontinentoch, prirodzene, nemôže nemať vážne záujmy v centrálnej Ázii a na Ďalekom východe, aj v ďalších regiónoch sveta. Napriek tomu civilizačná, kultúrna a mentálna kolíska Ruska je, samozrejme, v Európe. Pre Európu je tiež kľúčové, aby Rusko bolo časťou európskeho spoločenstva – to je nutné aj z dôvodu bezpečnosti či perspektívy ďalšieho rozvoja.“
Bohatá diskusia, ktorú pod výzvou Novoj gazety vedú čitatelia, ukazuje na jednu vec: Rusi, ktorí nesúhlasia s Putinom, sú v hlbokej depresii a nemajú veľa nádeje, že sa vývoj v Rusku môže otočiť. Utrpenie ruského intelektuála, ktorý je dnes v opozícii proti moci, je podľa niektorých výpovedí zničujúce. Veľa nádeje nepridala ani pani Irina, ktorá nežije v Rusku 15 rokov, a vraj nedokáže svojim európskym priateľom vysvetliť, načo je Rusom Krym a Donbas. „Priepasť je obrovská a zdá sa, že neprekonateľná,“ odkazuje spoza hraníc svojim krajanom pani Irina na tému Európa a Rusko.