ako sa Čína dostala k masívnym problémom, ktoré krajinu viedli až k presadzovaniu politiky jedného dieťaťa?

Prvé sčítanie obyvateľstva Číny prebehlo v roku 327 pred naším letopočtom. Dospeli vtedy k číslu 60 miliónov. Nasledujúcich 2000 rokov histórie sa toto číslo údajne veľmi nemenilo. Prvé výraznejšie zmeny prišli koncom 19. storočia. Keď v roku 1949 prišlo ku komunistickému prevratu na čele s Mao Ce-Tungom, Čína už mala 540 miliónov obyvateľov. Mao Ce-Tung mnohodetnosť podporoval. Hovoril, že každý nový človek sú nové ústa, ktoré bude potrebné kŕmiť. Sú to však i dve ruky. A tiež často vyhlasoval, že veľká populácia znamená silný štát

kedy sa začalo v krajine hovoriť o redukcii obyvateľstva?

Prišlo to v roku 1971. Čína si uvedomila, že má priveľa obyvateľov. Bola zaostalá a chudobná. Vtedy sa prvýkrát začali vodcovia zamýšľať nad potrebou zásahu. Od roku 1971 sa otvorene začali propagovať dve deti, ale bez násilného tlaku na obyvateľov. Ten prišiel o osem rokov neskôr. V roku 1979 bola oficiálne vyhlásená politika jedného dieťaťa.

„V jazyku začali zanikať slová ako brat, sestra, teta či ujo. Pre mnohých sú to neexistujúce pojmy.“

Povolené bolo jedno dieťa pre mestských obyvateľov a jeden a pol dieťaťa pre vidiecke obyvateľstvo. Na vidieku je mužský potomok dôležitejší, ako v meste. Ak bolo teda prvé dievčatko, stále bola šanca mať aj chlapca. Z toho vzniklo číslo jedna a pol. Následne sa v roku 1982 sčitovalo znova. Čína dosiahla číslo 1 008 175 288 obyvateľov. V médiách kolovala správa, že každý štvrtý človek na svete je Číňan. Každé dve sekundy sa jeden narodil. Krajina bola v strese, bála sa nedostatku zdrojov a pádu životnej úrovne. V politike jedného dieťaťa sa pritvrdilo. Navyše, po celý čas tvrdého „plánovaného rodičovstva“ si mnohé ženy dali robiť v tehotenstve ultrazvuk. Ak išlo o dievčatko, veľmi často nasledoval potrat.

reflektovala situáciu vláda?

Áno, v roku 2004 si uvedomila katastrofický dopad na pomer mužov a žien. Pomer, respektíve nepomer v tom roku dosiahol 100 žien na 121 mužov. Nedostatok žien sa začal prejavovať ohromne. Začal s nimi prekvitať biznis. Bežné boli únosy, predaj. Najmä na vidieku. Čínski vodcovia vtedy celoplošne zakázali sonografiu v tehotenstve za účelom určovania pohlavia. To však tiež nebolo riešením. Dochádzalo k zabíjaniu živo narodených dievčatiek, najmä na vidieku. Vláda začala masovú propagandu. Dievčatká sa usmievali z bilbordov a reklám. Dnes je pomer 100 žien ku 115,8 mužov. Okolo 20 až 30 miliónov žien do partnerstva stále chýba. Čínski muži si chodia hľadať ženy aj do Vietnamu a okolia.

generácia čínskych jedináčikov musí byť okolnosťami poznačená.

V krajine je ich približne 150 miliónov a tlak na nich je enormný. Opiera sa o nich často celá rodina. Otec, mama, neraz aj starí rodičia. Všetci čakajú, že sa o rodinu ich potomok postará. Pre nás je to nepredstaviteľné. Istý dopad zaznamenali aj lingvisti. V bežnom jazyku začali zanikať slová ako brat, sestra, teta, ujo. Pre mnohých to boli a sú neexistujúce pojmy.

ako to prežíval národ? Čo to na ňom zanechalo?

Sústavne dochádzalo k tragédiám. Ženy boli niekedy aj v siedmom mesiaci nútené ísť na potrat. Rozprávala som sa napríklad s Číňanom, ktorému manželku v noci po udaní susedmi vyvliekli von, odviezli do nemocnice a dieťa jej zabili. Pristupovalo sa k extrémnemu presadzovaniu politiky jedného dieťaťa. Pre Číňanov to bola a je obrovská trauma. Pamätám si, keď som sa vydávala a bol u nás manželov spolužiak. Zrazu mu po poháriku vína vyhŕkli slzy. Nemali sme ešte vtedy deti. On mal jedného syna. V dobrom nám závidel, že budeme môcť mať toľko detí, koľko budeme chcieť. Na mňa ako cudzinku sa politika nevzťahovala, aj keby sme s manželom v Číne zostali.

čo dnes o regulácii hovoria čísla?

Od roku 1971 do roku 2010 je číslo vykonaných potratov 330 miliónov.