Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Milí ujovia Asad, Eichmann či Karadžič

.andrej Bán .slovensko

Prekvapuje ma, že skúsený reportér ČT Michal Kubal bol prekvapený z toho, že Baššár Asad nezodpovedá nálepke krvavého diktátora, ale pôsobí skôr ako milý a zakríknutý človek.

Milí ujovia Asad, Eichmann či Karadžič Alexei Druzhinin/TASS/profimedia Sýrsky prezident Baššár Asad počas stretnutia s ruským náprotivkom Vladimírom Putinom v Moskve.

to je totiž zásadný omyl, myslieť si, že krvavý diktátor vyzerá ako krvavý diktátor. Aj Hitler napríklad miloval psov, mal vrúcny vzťah ku krásnemu vlčiakovi a novinára by to mohlo až dojať. Alebo taký Radovan Karadžič, milý kultivovaný lekár, psychiater. Nikdy nikomu sám neublížil, násilie sa mu bridí, no je to jeden zo strojcov genocídy v Bosne. Kľúčom k odpovedi je normalita. Áno, je to ťažko akceptovateľné, bolo by pre nás jednoduchšie vidieť diktátorov a zločincov len ako odporných filmových darebákov, no skutočnosť je zásadne odlišná.

Výraz „desivá banalita zla“ použila filozofka Hannah Arendtová až v poslednej vete knihy o procese s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom v roku 1961 v Jeruzaleme. Ten bol nielen podľa nej, aj podľa piatich izraelských psychiatrov banálne normálny človek, bez akejkoľvek patologickej úchylky či ideologického fanatizmu. Čo ho teda charakterizovalo? Konformnosť, lojalita, poslušnosť a plytkosť. Nebolo to nijaké monštrum, ale konformný človek s rešpektom voči autoritám. Nie Šešelj či Stalin, desivé monštrá, ale milióny Eichmannov, ľudí ako my, opakovane otvárajú cestu zlu.

„Pri spomienkach na krajiny, kde sa vraždilo, ma však desí, že 'normálne' vyzerali mnohí.

„Vysoký inteligenčný kvocient ani schopnosť kultivovane komunikovať, dokonca ani doktorát z medicíny a lekárska prísaha v zmysle Hippokratovho imperatívu nie sú zárukou kvality osobnosti ani odolnosti voči zlyhaniam za určitých osobných a spoločensko-politických okolností. Svedčia o tom historické analýzy napríklad správania mnohých lekárov za Hitlerovho nacistického režimu ako aj výsledky Milgramových sociálno-psychologických experimentov,“ uvádza psychiater a psychoterapeut Jozef Hašto.

Iba malá časť silných jednotlivcov je schopná odolať tlaku páchať zlo pod tlakom situácie či malej uzavretej skupiny, absolútna väčšina to nedokáže. Laboratórne experimenty po 2. svetovej vojne uskutočnili Solomon Asch, Stanley Milgram, Philip G. Zimbardo a iní americkí sociálni psychológovia. Napríklad Milgram v roku 1963 na Yale University zistil, že väčšina bežných občanov dokáže zbiť nevinného človeka na príkaz niekoho, kto vystupuje ako autorita – a zašli by pritom až na pokraj smrti obete.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite