Poľská pomsta

V sobotu poobede, dva mesiace po tom, čo Kaczyńského Právo a spravodlivosť (PiS) vyhrala parlamentné voľby, si Slovák v centre Krakova pripadá ako v nejakom retrofilme. Tie isté pocity, podobné heslá, veľmi podobná atmosféra ako v rokoch 1992 až 1998, keď u nás vládol Mečiar. Minister Slobodník vtedy vylamoval zámok na univerzite, hovorilo sa o zradcoch národa, umelci okupovali ministerstvo kultúry a ľud bránil televíziu. Súkromnú, ale na tom teraz nezáleží. Arogantná moc má vždy podobnú tvár. A vždy o sebe hovorí ako o tom, kto iba napráva chyby z minulosti.

demonštrácia

„Slobodné médiá,“ taký je najčastejší slogan aj transparent niekoľkotisícového davu Poliakov, ktorí prišli demonštrovať pred miestne sídlo verejnoprávnej televízie a rozhlasu (TVP). V dave s Filipom Ostrowským z knižného vydavateľstva Absynt, ktorý pomohol pri tejto reportáži s tlmočením, vidíme ľudí s papierovou lepiacou páskou cez ústa. Niektorí majú vlajky, aj americké či európske. Sú nahnevaní, ale nie agresívni. Slovák je posledný, kto by mohol veľkého suseda poučovať, no analógie tu sú. A nie je to iba najmä voči Nemcom nenávistná rétorika a symbolika, podobná tej nedávnej gréckej, ktorú uplatnil teraz napríklad populárny týždenník Wprost, ktorý, nie prvýkrát, vyšiel s provokatívnou obálkou pripomínajúcou nemecký útok na Poľsko v septembri 1939. Je na nej fotomontáž, ako stoja Angela Merkel, Juncker a Schulz v nacistických uniformách budúceho dohľadu nad Poľskom.

Maďarský premiér Viktor Orbán bol s ukážkou toho, ako naložiť s obrovskou mocou, prvý, to mu už ani Kaczyński nemôže uprieť. Symbolicky sa obaja lídri v týchto dňoch stretli na stredovekom hrade Niedzica blízko Starej Ľubovne, ktorý Maďarov a Poliakov v časoch, keď ešte neexistovalo Slovensko, spájal. A Orbán sa jasne vyjadril, že nedopustí v EÚ nijaké hlasovanie proti Poľsku. No skutočne máme teraz vo Varšave dočinenia s ďalším vyšehradským (karpatským) variantom kultúrnej revolúcie? Ide skutočne o demontáž liberálnej demokracie alebo iba o prvé, tak trochu emocionálne vypäté dejstvo hry, ktorú treba hodnotiť až v jej závere?

„PiS pokutujú poslancov Sejmu pre presiahnutie času, ktorý majú na vysvetlenie svojho názoru.“

„Dnešná moc stihla za dva mesiace väčšie zmeny, než aké sa tu udiali od roku 1989. Ukázalo sa, že dobrá zmena, o ktorej hovorili PiS, išla celkom iným smerom lámania demokratických základov štátu. Nediskutujú zákony s verejnosťou ani s opozíciou. Pokutujú poslancov Sejmu pre presiahnutie času, ktorý majú na vysvetlenie svojho názoru. Jeden poslanec z Občianskej platformy (PO) dokonca spal v Sejme, aby nepremeškal dôležité nočné hlasovanie,“ rozčuľuje sa historička umenia Elžbieta Pytlarz, koordinátorka tunajších protestov, ktoré organizuje Výbor na obranu demokracie (KOD). Táto občianska iniciatíva sa aj názvom hlási k odkazu Výboru na ochranu robotníkov (KOR), jednej z kľúčových poľských podzemných organizácií v časoch socializmu.

nepriateľ ľudu

Štyridsiatnik Jan Klata je drobný chudý chlapík, ktorý už na prvý pohľad nepôsobí ako zástanca „tradičných poľských hodnôt“. Holohlavý muž so zastrihnutou bradou v koženej bunde pritom nie je hipster, ale umelec. Presnejšie, medzinárodne uznávaný divadelný režisér a od roku 2013 aj riaditeľ štátneho Starého divadla v Krakove, jedného z dvoch v Poľsku.