Ficov Výboh a Výbohov Fico

v roku 2010 denník MF Dnes zverejnil sériu investigatívnych reportáží, ktoré sa týkali českých korupčných káuz časovo patriacich do obdobia prvej Ficovej vlády. V jednej z nich bola veta, ktorú zaznamenala aj Bratislava a okolie: „Chápadlom českej chobotnice na Slovensku bol istý Miroslav Výboh, lobista, ktorý mal výborné vzťahy s expremiérom.“

Vtedajší hovorca Smeru-SD vzápätí vydal vyhlásenie, že s českými nákupmi zbraní nemala prvá vláda Roberta Fica a ani jej predseda nič spoločné, a preto „akékoľvek naznačovanie vzťahu medzi Miroslavom Výbohom a Robertom Ficom je bezpredmetné a účelové“.

.priateľstvo politika a lobistu
O štyri roky neskôr bolo všetko inak, lebo premiér Fico sa k vzťahu s podnikateľom Výbohom sám, hoci nie celkom dobrovoľne, hlásil: „Pán Výboh je môj priateľ a ja sa predsa nebudem tváriť, že nie je... Dvadsať rokov poznám osobne tohto človeka a ja nebudem ľudí zatracovať, ako to robia niektorí iní,“ priznal v júli 2014, lebo mu nič iné neostávalo. Marek Dalík, obžalovaný v kauze Pandur, totiž pred súdom povedal, že sa český a slovenský premiér neoficiálne a priateľsky stretávali, pričom im spoločnosť robili ich priatelia a dôverníci – Marek Dalík a Miroslav Výboh.

„O všetkom, čo si na stretnutiach hovorili šéfovia výkonnej moci dvoch štátov, vedeli slovenský podnikateľ Výboh a český politický podnikateľ Dalík.“

Aj v prípade, že sa priateľstvo medzi Ficom a Výbohom naozaj začalo pred dvoma desaťročiami, táto skutočnosť by nikoho a nič neospravedlňovala. Už v roku 1994 bol poslanec Fico verejným činiteľom, významným predstaviteľom Strany demokratickej ľavice (SDĽ), ktorá bola od marca do decembra 1994 súčasťou vládnej koalície. Podnikateľ Výboh bol aj pred dvadsiatimi rokmi obchodníkom, ktorý podnikal v zbrojárskej brandži. Tak, ako je každý politik zodpovedný za to, čomu verí, je rovnako zodpovedný i za to, s kým sa priatelí. Lebo všetko, čo sa týka jeho priateľa, týka sa aj jeho.

Na otázku, prečo sa priatelia Fico, Výboh, Topolánek a Dalík vlastne tak často stretávali, slovenský premiér povedal, že ich schôdzky mali rýdzo súkromné a osobné dôvody: „Ja si vyhradzujem právo na súkromné priateľské stretnutia s ľuďmi, kde sa cítim príjemne a kde si veľmi rád dám pohár vína.“ Lenže jeho tvrdenie nebolo dôveryhodné, lebo Marek Dalík pred súdom opísal obsah týchto stretnutí inak: „Tam sa riešilo všetko možné. Všetko, čo zasahovalo do vzťahu týchto premiérov a do vzťahov českej a slovenskej vlády.“

Inými slovami, o všetkom, čo si na stretnutiach hovorili šéfovia výkonnej moci dvoch štátov, vedeli slovenský podnikateľ Výboh a český politický podnikateľ Dalík. Ako insideri mali možnosť, aby získané informácie využili vo svoj prospech. Už len tým, že Výboh a Dalík sedeli pri premiéroch, keď preberali otázky verejného významu, získali od politikov takú výhodu, akú nesmie dostať žiaden podnikateľ a lobista. A už vôbec sa nesmie stať to, čo sa stalo Dalíkovi a Výbohovi – že sa stali objektom záujmu represívnych orgánov za niečo, čo sa stalo témou aj na stretnutí premiérov.