v jednom z vašich textov spomínate, že Česi a Slováci si o Číne vytvorili „romantický obraz”. Čo tým máte na mysli?
To je skôr odkaz na silnú sinologickú tradíciu v Česku. Od začiatku dvadsiateho storočia boli Česi z tejto krajiny nadšení, bola pre nich exotická a neznáma. Na základe toho si vytvorili akúsi idealizovanú predstavu o Číne. Na Slovensku toto nadšenie nie je také výrazné, sinológov máme veľmi málo.
po rozdelení Československa bolo Česko vnímané ako veľký kritik Číny a podporovateľ Tibetu. My sme boli skôr tí, ktorí sa Číne klaňali. Záviselo to iba od toho, že tam bol Havel a tu Mečiar?
Áno, hlavnú úlohu zohrali disidenti, v Česku sa dostali na významnejšie politické pozície. Aj niektorí slovenskí politici kritizovali Čínu, ale príkladov je málo. Výraznejší bol azda iba Pavol Hrušovský ako predseda parlamentu pri návšteve v Číne.
je teda aj reakcia českej spoločnosti na nedávnu návštevu čínskeho prezidenta pozostatkom disidentskej minulosti?
V Česku sú dva hlavné prúdy, ktoré kritizujú Čínu za porušovanie ľudských práv. Jednou je skupina odkazujúca na prezidenta Havla, ktorá tvrdí, že morálka by mala mať v politike silné miesto. Typickým predstaviteľom je napríklad Karel Schwarzenberg. Druhým prúdom je občianska spoločnosť. Po revolúcii vzniklo v Česku množstvo ľudskoprávnych organizácií, pre ktorých je dôležitou témou porušovanie slobôd, napríklad aj na Kube.
prekvapila vás naopak tá maškaráda zo strany českej vlády a čínskej ambasády?
Prekvapila. Niečo podobné sa stalo na Slovensku v roku 2009, keď prišiel čínsky prezident do Bratislavy. Čínska ambasáda vtedy zmobilizovala asi dvesto priaznivcov prezidenta, ktorí sa tiež neváhali pobiť s ľudskoprávnymi aktivistami. Myslela som si, že čínska diplomacia si z toho vezme ponaučenie. V slovenských aj zahraničných médiách to totiž vtedy vzbudilo dosť kritické ohlasy.
prečo sa do toho pustili znova?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.