historicky prvá strana extrémistov v modernom slovenskom parlamente sa pre niektorých politikov stala vítanou zámienkou či silným argumentom na vstup do vlády. Vznikli aj špeciálne súkromné prieskumy, koľko percent ešte Kotleba môže v budúcnosti získať. A výsledky neboli optimistické. Časť elít si namiešala kokteil, ktorý vyvoláva strach, hysterické reakcie a postavenie extrémistov do centra všetkých politických rozhodnutí.

Ak však emócie podriadime rozumu a vychádzame z faktu, že všetky strany po voľbách Kotlebu odmietali ako neprijateľné zlo, stojíme tvárou v tvár dileme: Je lepšie kotlebovcov ostrakizovať a ignorovať? Alebo netreba hľadieť na stranu a osobu, ale na obsah návrhov od ĽSNS, a tie rozumné dokonca podporiť, a tak čiastočne Kotlebu legitimizovať?

opozičné tápanie

Dôležitý je najmä postoj parlamentnej opozície. Smer tú dilemu riešiť nemusí, keďže má dôvernú znalosť ostrakizácie opozície ako takej. Stačí pokračovať v taktike posledných rokov a každý návrh opozície zmietnuť zo stola. Koaličné prívesky sa pridajú. Ako to teda vyzerá s postojom strán Sme Rodina, OĽaNO-Nova a SaS?

„V hnutí Sme rodina sa zhodujeme na tom, že stratégia kriminalizovať a marginalizovať by viedla k úplne opačnému dôsledku: Posilnila by stranu Mariána Kotlebu,“ hovorí poslanec Milan Krajniak. Argumentuje tým, že podobná taktika sa použila proti Hitlerovi a jeho NSDAP sa napriek tomu dostala k moci.

Toto tvrdenie sa však dá napadnúť. História totiž hovorí o nemeckom kancelárovi Franzovi von Papenovi, ktorý naivne dúfal, že Hitlera vo vláde dokáže ovládnuť, a preto osobne navrhol prezidentovi Hindenburgovi, aby Hitlera vymenoval za kancelára. Znamenalo to nástup nacistov k moci.

Podobný príbeh sa spája s menom Kurt von Schleicher. Tento vplyvný nemecký politik a predposledný kancelár Weimarskej republiky kritizoval politickú ostrakizáciu Hitlera, keďže ho chcel použiť na vlastné upevnenie moci a potom sa obrátiť proti nemu. Škaredo na to doplatil. Počas Noci dlhých nožov ho na Hitlerov príkaz zavraždili.

MARKO ERD/SITA23. marec 2016, Bratislava: Marian Kotleba skladá poslanecký sľub kladením ruky na Ústavu.

Krajniak tvrdí, že v minulosti polícia „putovala s Kotlebom na každé jeho zhromaždenie a zatýkala ho za každé ,Na stráž´“, napriek tomu sa dostal do parlamentu. Druhý muž hnutia Sme rodina si tiež myslí, že ak sa politici rozhodnú ostrakizovať Kotlebu, mali by to konzistentne robiť aj voči ľuďom, ktorí sa otvorene hlásia k inej zločineckej ideológii – komunizmu, a poukazuje hneď na štátneho tajomníka Branislava Ondruša a predsedu Výboru pre európske záležitosti Ľuboša Blahu. Spoločnú dohodu na postupe proti Kotlebovi dokonca Krajniak vníma ako pokrytectvo, keďže by išlo o spájanie sa s „reprezentantami tohto systému ,bandy zlodejov´“. Postoj hnutia je jasný. Sme rodina nasledujúce roky nebude mať problém s Kotlebom do istej miery spolupracovať.

Matovičovci si ešte taktiku nezvolili a budú sa o nej rozprávať v rámci poslaneckého klubu. Veronika Remišová však svoj názor má. „Aktívnu spoluprácu neplánujem vyhľadávať. Ako ľudské osoby ich budem rešpektovať, no na ich návrhy budem nazerať zo zásady skepticky, pretože základná filozofia, z ktorej vychádzajú, má v sebe silné prvky nenávisti a rozdelenia spoločnosti.“ Remišová hovorí o dvojitej opozícii – voči vláde a voči Kotlebovi. A ignorácia nestačí. „Mlčanie by ich skutky a ideológiu legitimizovalo.“

Napriek tomu zo zákulisia prenikli informácie, že názory na postup voči Kotlebovi sa v rámci hnutia rôznia. Podobne ako v najsilnejšej opozičnej strane SaS. Podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholson vyhlásila, že zahlasuje aj za Kotlebov návrh, ak bude rozumný. I keď tým údajne vôbec nechcela povedať, že s ním SaS bude spolupracovať. Naopak, Ondrej Dostál bude zásadovejší.

Opozícia je teda v postupe voči Kotlebovi rozdelená. A je otázne, či sa na niečom vôbec dokážu dohodnúť.