richard Rybníček ohlásil zámer vytvoriť novú politickú stranu. Mala by mať konzervatívne zameranie a jednou z jej priorít bude dokončenie decentralizácie Slovenska.
Treba zdôrazniť, že primátor Trenčína ešte nezverejnil detaily svojich predstáv. No hovorí napríklad o nahradení terajších 8 vyšších územných celkov 16 „kantónmi“, ktoré by mali odrážať prirodzené regióny Slovenska.
Dá sa predpokladať, že Rybníček nebude vymýšľať koleso nanovo. V odbornej diskusii je totiž už dlhšie prítomný takzvaný Župný variant 2005. Predpokladá rozčlenenie Slovenska na 16 samosprávnych regiónov, ktoré by mali niesť tradičný názov „župy“.
Nech už tieto celky nazveme akokoľvek, mapa Slovenska by v prípade realizácie Župného variantu 2005 vyzerala takto:
Keď sa hovorí o „prirodzenosti“ regiónov, myslí sa tým viacero kritérií, z ktorých by územnosprávne členenie malo vychádzať. Dôležité sú pochopiteľne prírodné prekážky ako horstvá alebo rieky, usmerňujúce kontakty medzi ľudskými sídlami.
Po stáročia sa vyvíjajúce uhorské župy členitosť krajiny rešpektovali. No hoci Župný variant 2005 na ne nadväzuje, jeho autori výslovne zdôrazňujú, že nejde o slepé kopírovanie. Niektoré mestá odvtedy narástli a ako regionálne centrá nabrali na dôležitosti, kým iné zažili relatívne zníženie svojho významu.
Preto trebárs Prievidza má po novom dostať vlastnú Hornonitriansku župu, kým niektoré historicky samostatné župy sú zlúčené do jednej (napríklad Liptovsko-oravsko-turčianska župa).
Pre kompaktnosť regiónov je dôležitý aj vzťah medzi regionálnymi centrami a ostatnými sídlami v ich zázemí. Kam ľudia z menších sídiel každodenne dochádzajú za prácou? Kam deti cestujú do školy? A podobne.
Zaujímavý je v tomto zmysle pohľad na južné Slovensko. Jeden z dôvodov súčasného neprirodzeného územnosprávneho členenia boli totiž obavy z prípadných odstredivých tendencií medzi občanmi SR maďarskej národnosti.
Hoci Župný variant 2005 ráta so vznikom Komárňanskej župy, okres Dunajská Streda by patril spolu so Záhorím k Bratislavskej župe. Ide totiž o spádovú oblasť hlavného mesta.
V téme .týždňa prízvukujeme, že zásadná reforma verejnej správy by nemala spočívať len v nahradení vyšších územných celkov 16 kantónmi (či župami). Dôležitá je tiež komunálna reforma, ktorá by mala spočívať v zlúčení v súčasnosti rozdrobenej samosprávy 2900 obcí do asi 160 municipalít.
Obce by si prirodzene ponechali vlastný názov, či erb, no delili by sa o starostu, zastupiteľstvo a rozpočet. Vzhľadom na lokálpatriotizmus a historické i súčasné rivality medzi susediacimi obcami, ide možno o tú ťažšiu časť reformy.
O tom, aké by župy (či kantóny) mali mať kompetencie, aký volebný systém by Slovensko potrebovalo a aký by mal byť vzťah medzi štátom, župami a municipalitami, viac v našej téme v tlačenom vydaní .týždňa.
Na záver je nutné zdôrazniť jedno: Aj keby sa u nás dotiahla do konca zásadná reforma verejnej správy, Slovensko by zostalo naďalej unitárnym štátom s nedeliteľnou suverenitou, územím, jednotným právnym poriadkom a spoločnou sústavou štátnych orgánov. Akurát by išlo o štát decentralizovaný.
Viac o plánoch Richarda Rybníčka si prečítajte v novom tlačenom vydaní alebo v online časopise.