hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková v polovici apríla 2016 oznámila, že Vojenské spravodajstvo má nového šéfa – doterajšieho riaditeľa Ľubomíra Skuhru nahradil vo funkcii generál Ján Balciar. Aj táto personálna epizóda svedčí o tom, že k zmenám na dôležitých postoch dochádza iba z politických dôvodov – bez ohľadu na to, koľko vecných dôvodov existovalo na odchod Ľubomíra Skuhru z jeho funkcie ešte pred nástupom nového ministra obrany Petra Gajdoša. Funkcionár Skuhra mohol vydržať na svojom poste len preto, lebo bol pod politickou ochranou Smeru-SD. A musel odísť, keď bolo potrebné uvoľniť miesto pre nominanta koaličnej SNS. Príbeh Vojenského spravodajstva pod vedením Ľubomíra Skuhru sa tým síce uzavrel, ale zďaleka nie tak, ako sa uzavrieť mal.
organizovaná skupina
V polovici mája 2013 denník SME informoval, že disponuje dokumentom, podľa ktorého v rokoch 2006 až 2010 šéfovia vojenských tajných služieb (Ľubomír Skuhra, Juraj Šebo, Ľubomír Benkovský a ďalší) postupovali ako „organizovaná skupina". Podľa správy narábali s majetkom a peniazmi vtedy ešte dvoch služieb (Vojenskej spravodajskej služby a Vojenského obranného spravodajstva, ktoré sa od januára 2013 zlúčili do Vojenského spravodajstva) tak, aby z toho mali osobný prospech buď oni, alebo s nimi spojené tretie osoby.
„Po troch rokoch, ktoré uplynuli od prepuknutia škandálu, sa dá povedať, že žiadny zo spomenutých činiteľov či ústavných orgánov neurobil pre obnovu dôvery k službe ani minimum.“
Štrnásťstranová správa, ktorá mala približne 120 strán príloh, opisovala nezákonné prevody majetku oboch služieb na iné organizácie či súkromné osoby, ale aj ďalšie manipulácie. Napríklad i to, ako služby nakúpili majetok, zrekonštruovali ho, a potom označili za nepotrebný či dekonšpirovaný a za rádovo nižšiu cenu ho odpredali. Dokument hovoril o 15 budovách alebo automobiloch, ku ktorým sa takto dostali funkcionári služby alebo im blízke osoby.
Po zverejnení toho, čo správa obsahuje, sa prihlásili aj svedkovia, bývalí príslušníci vojenských služieb, ktorí potvrdili, že počas vlády Ivety Radičovej – v rokoch 2010 a 2011 – preverovali manipulácie s peniazmi i s majetkom vo vojenskom spravodajstve. Bývalý vojenský pridelenec v Turecku Ivan Macko nielen pred parlamentným výborom, ale aj pred kamerami informoval, že tajné služby zaplatili 200-tisíc eur za niečo, „na čo nebol ani len projekt, že sa to potom urobí". Bývalý námestník riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Vladimír Suchodolinský sa prihlásil, že to bol on, kto v roku 2011 vypracoval obsiahlu správu o podozreniach z tunelovania tajnej služby.
Okrem toho, že opísal mechanizmus, ako tunelovanie fungovalo („Prvý človek niečo realizoval, druhý to podpísal a tretí prevzal dokumenty, ktoré už dnes neexistujú...), informoval aj o konkrétnych prípadoch, ako vyzerala manipulácia s majetkom služby. Keď si vojenské spravodajstvo vybralo objekt, ktorý chcelo kúpiť, nezariadilo si to samo, ale poslalo sprostredkovateľa; ten objekt kúpil lacnejšie a službe predal drahšie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.