si splnomocnenec vlády pre predsedníctvo Slovenska v EÚ. Je to tvoj najväčší projekt?

Áno. Dá sa porovnať len s časom, keď som bol hlavný vyjednávač pre náš vstup do NATO.

čo bolo náročnejšie?

Vtedy sme mali zodpovednosť len za seba, teraz je naša zodpovednosť oveľa širšia. A mali sme oveľa viac vecí vo vlastných rukách ako dnes. To sú dva základné rozdiely.

hlavnou podmienkou vstupu do NATO bolo splnenie kritérií demokratickej spoločnosti. To sme naozaj mali vo vlastných rukách. Čo myslíš tým, že teraz veci vo svojich rukách nemáme?

To, že súčasná doba sa dá charakterizovať slovom neistota. A tá zasahuje hlboko aj do nášho predsedníctva. Vieme, čo chceme robiť, ale nevieme predpokladať, akým spôsobom nám do plánov zasiahne migrácia, Brexit a neustála teroristická hrozba.

niekedy mám pocit, že pri dôležitých veciach sa ukazuje, ako sme ako Slovensko ešte stále nedospelí. Robíme vedu z toho, že budeme predsedať v EÚ, pričom je to manažovanie, ktoré zvládli všetci pred nami.

Poznám praktické fungovanie EÚ a viem, aká je to výzva. Aj z pohľadu politickej zodpovednosti, aj po stránke organizačnej. Myslím, že istá mobilizácia a dávka adrenalínu je namieste. Skôr to považujem za výraz zodpovednosti. Slovensko sa nemôže k predsedníctvu postaviť rutinérsky a ľahostajne.

je samozrejmé, že máme k predsedníctvu pristúpiť zodpovedne. Ale prečo tie silné slová, ktoré zasahovali až do zostavenia vlády?

Výzva je naozaj veľká. Predstav si, že sa dostávaš do stredu absolútne protichodných záujmov najťažších politických váh. To je obrovská zodpovednosť. Slovensko ešte nikdy takúto úlohu nemalo.

budem ti protirečiť. Konflikty záujmov veľkých európskych hráčov sa nebudú odohrávať na predsedníctve. Krajiny majú svoje bilaterálne stretnutia, schôdzky pred zasadnutiami, kde sa veci dohodnú. Nie je predsedníctvo skôr administratívna vec?

Nesmierne ma znervózňuje, keď niekto označuje predsedníctvo za technickú záležitosť, ktorá rieši iba to, kto si kde sadne. Predsednícka krajina má v rukách silné nástroje. Udáva, aký bod agendy, v akom momente a v akom kontexte sa otvorí. A môže ho otvoriť aj vtedy, keď sa hlboko dotkne záujmov niektorej krajiny. Alebo môže začať hlasovanie v situácii, v ktorej môžu byť krajiny prehlasované. Predsedníctvo je dôležitý politický nástroj.

„Slovensko ešte takúto úlohu nemalo. Budeme uprostred protichodných záujmov najťažších politických váh.“

podľa teba môže predsednícka krajina ovplyvniť dôležité otázky týkajúce sa Nemecka, Francúzska či Británie?

Jednoznačne áno. Budem konkrétny. Dnes sa dobudúva banková únia. Sú krajiny, ktoré majú zásadný problém s niektorými jej prvkami, najmä v oblasti celoeurópskej ochrany bankových vkladov. Napríklad Nemecko je v tejto veci zásadne proti. A je v rukách predsedníckej krajiny, či dovolí začať hlasovanie a nechá Nemecko prehlasovať. Závisí od politického citu a zodpovednosti daného ministra, či sa bude pokúšať o konsenzus, alebo otvorí hlasovanie. A tá zodpovednosť je aj v tom, že krajina existuje aj po predsedníctve a počas predsedníctva môže preto veľa získať, ale aj veľa stratiť.

postoj Nemecka k ochrane vkladov je logický, obávajú sa krajín, ktoré sa budú správať nezodpovedne, ale s vidinou Nemecka ako poistky. Ale keby predsednícka krajina spustila v tejto veci hlasovanie a návrh by prešiel, naozaj by sa to tým skončilo? Nespustilo by sa zemetrasenie a ďalšie rokovania?

Práve to potvrdzuje, že predsedníctvo nie je technická úloha.

nemci by predsa nedopustili, aby sa návrh zrealizoval, aj keby predsednícka krajina spustila hlasovanie.

Skúsim to k niečomu prirovnať. Luxemburské predsedníctvo sa rozhodlo majorizovať krajiny pri hlasovaní o kvótach. A ako to dopadlo? Rozhodnutie je platné.

platné, ale kvóty sa nerealizujú.

Áno.

predsednícka krajina teda môže zájsť až do extrémov, ktoré sa skončia rozkolom. Iba technicky – byť predsedníckou krajinou znamená, že minister tejto krajiny vedie rokovanie v príslušnej oblasti a dáva aj hlasovať?

Áno. V Únii nedoceňujeme mnoho rozhodnutí. Ako môže byť technickou vecou prijímanie legislatívy, ktorá platí v členských štátoch? Roaming je na konci dňa pomerne technická vec. Ale naozaj si myslíme, že koncerny, ktoré poskytujú tieto služby, sa podriadia obyčajnému technickému rozhodnutiu? To je predsa hlboko politické rozhodovanie.

každý predsedajúci minister, ak nie je úplne mimo reality, bude pri rozhodovaní o hladovaní a programe vychádzať z kontextu. Keď vie, že taká veľká krajina ako Nemecko nesúhlasí, nedovolí si ísť proti. To nie je o zodpovednosti, to je o elementárnom rozume, nie?

V EÚ majú krajiny rôzny vplyv. Zabúdame však na jednu vec. Predsedníctvo nie je len o členských štátoch. Má mimoriadne veľkú zodpovednosť voči Európskemu parlamentu, bez ktorého sa dnes neudeje 95 percent legislatívy. Predsedajúca krajina sa teda dostáva pod niekoľkodimenziálny tlak.

Boris Németh

ale predsedajúca krajina nemôže zmeniť smer v dôležitých európskych otázkach. Nakoniec to zostane na veľkých hráčoch.

Snažme sa predsedníctvo pochopiť také, aké je. Neposúvajme ho do krajných polôh. Jeden extrém hovorí, že je to technická vec, ktorá bude iba o slovenských minerálkach a káve. Podľa druhého extrému má predsedníctvo možnosť kormidlovať obrovský tanker. Podľa mňa má predsedníctvo silný politický rozmer, krajina sa dostáva pod tlak rôznych hráčov a Slovensko sa prvýkrát nejde starať iba o seba. To je pre nás veľká skúsenosť.

občas sa predpokladá, že Slovensko si bude môcť presadiť aj svoju agendu. Znalejší ľudia oponujú, že práve počas predsedníctva musí krajina zabudnúť na svoje národné priority, lebo v tej chvíli musí byť lepidlom členských krajín. Byť predsedníckou krajinou znamená nepresadzovať slovenské záujmy, ale pol roka presadzovať tie spoločné.

Presne tak.

ale to je predsa nevýhodné, povie si bežný človek.

Po prvé, je to služba. Krajina raz za štrnásť rokov ponúkne na pol roka službu ostatným. Po druhé, krajina si počas predsedníctva uvedomí, že v EÚ existuje aj spoločný záujem. Že nemôže donekonečna zo špajze len vyberať, že musí aj niečím prispieť. Aj pre Slovensko môže preto predsedníctvo znamenať lekciu. Spoločenstvo nemôže fungovať, ak každá krajina zastáva len svoje záujmy. Ja to vnímam takmer ako očistec.

predsedníctvo je pre nás šanca stať sa menej egoistickým štátom?

Je to šanca uvedomiť si, že Únia je aj obeť, ale že pri tej obeti aj veľa dostávame. V princípe sa vzdávaš niektorých národných vecí, aby si ako celok dostal viac.

aké najväčšie výzvy pre teba predsedníctvo predstavuje?

Našich viac ako dvesto ľudí bude v Bruseli predsedať od pracovných skupín až po Rady ministrov. Je nezmysel tvrdiť, že zákony prijímajú európski úradníci, vždy sú to rozhodnutia ministrov. A tomu bude za polrok predchádzať viac ako dvetisíc zasadnutí, ktorým budeme predsedať. Od expertov a úradníkov až po hlasovania ministrov.

to sa bude diať v Bruseli. A na Slovensku?

Na Slovensku sa odohrá viac ako dvesto podujatí, na ktoré príde viac ako dvadsaťtisíc delegátov zo všetkých členských krajín. Budú tu zasadnutia od pracovných skupín až po ministrov. Od Lisabonskej zmluvy pritom nastali zmeny – zasadnutia, ktoré formálne prijímajú legislatívu, sa konajú výlučne v Bruseli. Ale tie, ktoré sa konajú v predsedajúcom štáte, majú za úlohu v neformálnej atmosfére vysvetliť všetkým citlivé témy a ciele. Práve tieto stretnutia budú v bratislavskej Redute.

ak neformálne ministerské stretnutia v Redute nepovedú k hlasovaniu, s čím sa budú ministri členských krajín rozchádzať?

Pre slovenského ministra financií bude veľmi dôležité vysvetliť ostatným, prečo sa chce v nasledujúcich mesiacoch osobitne venovať citlivým otázkam, ktoré sa týkajú menovej únie.

to bude prebiehať celý polrok?

Nie, len do 12. októbra. Tieto ministerské stretnutia budú počas júla, septembra a októbra.

dvetisíc stretnutí v Bruseli, dvesto na Slovensku, dvanásť ministerských stretnutí tu. Ešte čo?

Dňa 30. júna sem príde celá Európska komisia. Vtedy sa oficiálne začne predsedníctvo, príde Juncker s celou komisiou. O deň na to príde prezident Európskej rady Donald Tusk.

„Otázka migrácie a kvót sa do slovenského predsedníctva premietla ešte predtým, ako sa začalo.“

šéf Európskej rady prebral niektoré právomoci predsedníckych krajín. ktoré?

Keď sa napríklad prijme rozhodnutie, že sa vytvorí banková únia, urobí sa to na úrovni Tuska a šéfov vlád.

predtým, než vznikol post stáleho prezidenta, to robila predsedajúca krajina?

Predsedajúca krajina viedla Európsku radu. Tú dnes vedie Tusk.

európska rada nebude zasadať aj na Slovensku?

Nie. Po Lisabonskej zmluve sa konajú Európske rady výlučne v Bruseli.

čo znamená predsedníctvo finančne? Z akého rozpočtu je platené?

Vždy z rozpočtu predsedníckej krajiny. Na Slovensku máme strop vo výške 70 miliónov eur. Sumu sme stanovili porovnaním nákladov krajín V4-ky, ktoré to už majú za sebou. Predsedníctvo chceme poňať efektívne, preto sa budú všetky stretnutia konať iba v hlavnom meste. V Českej republike mali rozpočet dvojnásobný práve preto, že sa stretnutia konali naprieč republikou. V tej dobe pritom ešte nebol taký bezpečnostný rozmer ako dnes.