Hviezdne minúty KDH

koniec osemdesiatych rokov. Komunistický režim sa rúcal, ľudia sa tešili zo slobody a objavovali sa aj naivné či idealistické idey – sľúbime si lásku, pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou, a politické strany do veľkej miery nahradí rozvinutá občianska spoločnosť. Dokonca aj vizionár Václav Havel bol presvedčený, že bude trvať niekoľko mesiacov, či skôr rokov, kým sa v Československu sformuje „zmysluplné spektrum politických strán“, preto preferoval skôr občianske hnutia.

Ján Čarnogurský si nič nemyslel, vyšiel z väzenia a okamžite sa pustil do zakladania politickej strany. Mal jasnú predstavu, čo to je politická strana fungujúca v demokratickom systéme a presne vedel aj to, ako má vyzerať kresťanská strana pre Slovensko.

Politické rozmýšľanie sa v rodine Čarnogurských pestovalo aj za komunistov. Uvedomoval si aj to, aký je rozdiel medzi Slovákmi a Čechmi a že rôzne koncepty „nepolitickej politiky“, ktoré rozvíjal už Masaryk či Havel, nie sú vhodné pre Slovensko, ktoré bolo stále do veľkej miery rurálnou a katolíckou krajinou. Navyše poznal veľký potenciál rozvinutého kresťanského disentu, ktorý sa stal základňou pre novú stranu.

„KDH identifikovalo, že najdôležitejší boj sa v nasledujúcich rokoch zvedie o charakter štátu.“

KDH si systematicky začala hľadať partnerov v Európe. Čarnogurský ťahal KDH najmä k rakúskej ÖVP a bavorskej CSU. Nechcel stranu, ktorá bude združená okolo pár bratislavských intelektuálov. Kresťanskodemokratické kluby začali spontánne vznikať už 30. novembra 1989. Dokázal sa do nich integrovať aj katolícky disent, ale aj čerstvo prebudení katolíci či ľudia z menších kresťanských cirkví. „Vznikáme ako široké ľudové hnutie a takým chceme aj zostať,” vyhlásil Čarnogurský. KDH sa tak stalo prvou skutočne modernou politickou stranou našich dejín. Dňa 23. februára 1990, týždeň po ustanovujúcom sneme v Nitre, bolo zaregistrované KDH (napríklad česká ODS mala ustanovujúci snem až v apríli 1991).

Čarnogurský sa v začiatkoch KDH jasne vymedzil voči politickému klerikalizmu, hoci jeho súperi mu stále podhadzovali, že ako syn bývalého poslanca Tisovho parlamentu má akúsi dedičnú vinu a z KDH urobí novú vodcovskú stranu úzko prepojenú s cirkvou, tak ako to bolo za slovenského štátu. No on aj vnútri Kresťanskodemokratického hnutia dokázal obhájiť svoju tézu, že „politika nemá byť pokračovaním náboženstva inými prostriedkami“. Aj preto boli veľmi sklamaní čerstvo navrátivší prívrženci Tisovho štátu, ktorí prišli na ustanovujúci snem KDH s vidinou vzniku politickej sily nadväzujúcej na ich milovaný slovenský štát. Čarnogurský takúto kontinuitu odmietol. Prvú sériu politických zápasov zvládol bez zaváhania. Aj za cenu toho, že časť nostalgikov po slovenskom štáte KDH sklamane opustila.

zápas o charakter štátu

Ján Čarnogurský hneď po Novembri rozmýšľal o samostatnom Slovensku. Hovoril o slovenskej hviezdičke na európskom nebi, teda o vízii, že po vstupe do EÚ bude Slovensko samostatné.