Čaká nás náročný rozvod

už kampaň dávala tušiť, že to takto môže dopadnúť. Zástancovia zotrvania Británie v Európskej únii zdôrazňovali, o čo všetko môže v dôsledku brexitu prísť krajina, jej hospodárstvo i jednotlivé rodiny. Hrali tak na koncept, ktorému sa v ekonómii a psychológii hovorí „averzia voči strate“. Inými slovami, ľudí viac motivuje snaha vyhnúť sa strate toho, čo momentálne majú, než predstava hypotetických ziskov. Trochu to pripomína ono okrídlené: „Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.“ Napokon, ešte pred dvoma rokmi, počas referenda o nezávislosti Škótska, prirodzený zmysel ľudí pre status quo zaúčinkoval.

analógová únia

Lenže britská kampaň za zotrvanie naberala miestami formu nedôstojného strašenia. A možno aj znechutenie z toho Britov motivovalo, aby vyskúšali krok do neznáma. Zástancom brexitu sa podarilo vykresliť Úniu ako predpotopného dinosaura, ktorý sa už nehodí do moderného sveta. „EÚ sa pokúša štandardizovať a regulovať namiesto toho, aby podporovala rozmanitosť a vynaliezavosť,“ vyhlásil konzervatívny euroskeptik a minister spravodlivosti Michael Gove. „Je to analógová únia v digitálnej dobe.“

Ďalší chytľavý slogan zástancov brexitu? „Jediný kontinent, ktorý má slabší hospodársky rast ako Európa, je Antarktída.“ Nie je to celkom presné. Hospodársky rast EÚ a najmä eurozóny je naozaj nízky a Ázia, Afrika i Severná Amerika rastú rýchlejšie. No najpomalšie rastúcou časťou sveta je Latinská Amerika. A ak by sme išli po krajinách, japonský rast je ešte nižší, než ten európsky.

Alessio Mamo/Redux/Profimedia13. marec 2016, Londýn, Veľká Británia: Hannah, 28-ročná psychologička, pôvodom z Walesu. Chce zostať, vie, že EÚ má problémy, ale pochybuje o tom, že vystúpenie to vyrieši. Je politická aktivistka a skvelá čelistka. Bojí sa, že v londýnskych uliciach bude menej Európanov a ťažšie cestovanie.

V kampani sa tiež spomínala prezieravosť britského rozhodnutia neprijať euro, keďže spoločná mena bez fiškálnej a politickej únie uvrhla nereformovaných juhoeurópskych členov do dlhoročnej stagnácie a vysokej nezamestnanosti (najmä mladých ľudí). A potom tu bola ešte otázka imigrácie. V Británii žijú asi tri milióny ľudí z iných štátov EÚ. Vo zvyšku Únie žije približne 1,8 milióna Britov, z toho polovicu tvoria prevažne seniori v Španielsku.

V prieskumoch pred referendom polovica zástancov brexitu označila masové prisťahovalectvo za hlavný dôvod svojho postoja. Mnohí Briti majú pocit, že ich krajina je preľudnená, čo sa podpisovalo aj na rastúcich cenách bývania. Nechuť voči ekonomickým migrantom z EÚ, najmä z jej postkomunistickej časti, sa miešala s obavami, že prípadný vstup Turecka urobí situáciu ešte neúnosnejšou.