Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Od slušnosti k poslušnosti

.ján Štrasser .slovensko

Robert Fico si v novembri 1989 pád totality nevšimol, Pavol Paška kachličkoval kúpeľňu. Čo robil vtedy pätnásťročný Andrej Danko, nevieme – asi ním lomcovala puberta.

Od slušnosti k poslušnosti Matúš Zajac

no keď za vlády Mečiara uniesli prezidentovho syna, zavraždili Remiáša a vykopli Gauliedera z parlamentu, už študoval právo. A podľa toho, čo v posledných týždňoch (presnejšie v prvých týždňoch) svojho pôsobenia na čele parlamentu vyvádza, to vyzerá tak, že sa v deväťdesiatych rokoch neučil len z prednášok a kníh, ale aj z praxe.

Potláčanie ústavného práva poslancov slobodne vykonávať svoj mandát, prekračovanie právomoci predsedu parlamentu, manipulovanie priebehu zasadnutí zdôvodňuje kvetnato, zmätočne a gramaticky bizarne, no jedno robí presne: nadužíva a zneužíva slovo slušnosť.

„Skutočným Dankovým súperom je Fico. Jeho Smer je totiž zásobárňou budúcich voličov SNS. “

Na prvý pohľad je to ušľachtilé – kto by mal niečo proti slušnosti, kto by nechcel slušný parlament? No Dankova slušnosť nepramení z prirodzeného rešpektovania práv iných, v tomto prípade opozičnej menšiny v parlamente, ale preňho zjavne prirodzeného zmyslu pre svojvôľu, v tomto prípade svojvôľu koaličnej väčšiny.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite