Keď premiér trhá faktúru

napriek deklarovanému úmyslu vlády garantovať „stabilné ceny energií“ viacerí odberatelia zaznamenali tento rok zvýšené preddavkové platby za elektrinu. Medzi nimi podnikateľ Ján Lörincz z Tornale. Jeho firma sa zaoberá maloobchodným predajom nábytku a zamestnáva dvoch ľudí. Za rok 2016 dostal koncoročnú faktúru za odber elektrickej energie v priestoroch, kde vykonáva podnikanie, vo výške 735 eur (bez DPH), z toho náklady na istič 75 eur. V tomto roku mal dohromady platiť za elektrinu 1 170 eur, len platba za istič vyšla na 795 eur.

Ale je tu aj iný príbeh. V obci Liptovská Osada s vyše 1 600 obyvateľmi bol starosta Róbert Kuzma prvou faktúrou v roku 2017 príjemne prekvapený. Zálohové platby boli totiž nižšie ako v predošlom období. Obec zrejme mala vhodne optimalizovanú kapacitu, teda hodnoty ističov vzhľadom na reálnu spotrebu elektriny. Liptovská Osada navyše v roku 2015 vymenila staré verejné osvetlenie za modernejšie a úspornejšie, ušetrí teda aj na platbe za spotrebu. Aj starosta Kuzma však problém s cenami vnímal. Ozval sa mu miestny podnikateľ a sťažoval sa na radikálny nárast platby za elektrinu. „Zodpovední mali obce a dotknuté subjekty aspoň dopredu informovať, že by mali ističe vymeniť a prispôsobiť reálnej spotrebe elektriny. Nie je predsa normálne, aby sa zrazu platba zvýšila o 300 percent.“

Ako sa vôbec mohlo stať, že k takým radikálnym nárastom došlo?

zradné ističe

Sporné faktúry s novými cenami sa týkali predovšetkým odberateľov na strednom Slovensku. Nejde primárne o problém domácností, skôr samospráv či drobných podnikateľov. Ak má totiž istič v priestoroch malej firmy väčšiu kapacitu, než je jej spotreba, distribučnej spoločnosti to zvyšuje náklady, keďže musí pre odberateľa rezervovať viac kapacity v sústave, aj keď ju nevyužije. Súčasne vzniká nedostatok rezervovanej kapacity pre nových odberateľov.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví odôvodňuje zmenu taríf snahou motivovať odberateľov, aby si menili svoje predimenzované ističe. No napríklad spomenutý podnikateľ Ján Lörincz namieta, že vzhľadom na charakter jeho prevádzky už úspornejší istič mať nemôže. Príkladom je aj obec Budiná v okrese Lučenec, kde žije okolo 250 ľudí. Starosta Marián Čerpák nebol nadšený, keď zistil, že mesačný poplatok za 25-ampérový istič na miestny Dom smútku by mal vzrásť z 8 na 80 eur. Túto informáciou dostali v januári, keď prišla faktúra na zálohové platby. Okrem Domu smútku sa zvýšenie týkalo aj ďalšieho odberového miesta v správe obce, kde mala cena vzrásť. „Ak by takéto ceny zostali, platili by sme tam namiesto 13 eur dve stovky. To odberné miesto by sme zrušili. V Dome smútku by sme to asi urobili tiež. Keďže máme okolo desať pohrebov za rok, použili by sme na výrobu elektriny benzínovú centrálu. Oplatilo by sa to viac.“

„Cenám vytvoril rámec, ich konkrétnu podobu od distribučných spoločností schválil a nakoniec sa nechal ovplyvniť predsedom vlády.“

Takéto prípady však zodpovedná distribučná firma – Stredoslovenská energetika – Distribúcia (SSE-D) v reakcii na otázku .týždňa označuje za „špecifické, ktorých je v portfóliu odberateľov minimum“ a pre ktoré mali „snahu nájsť modely riešenia“.

výhodné fixy

Práve distribučné spoločnosti sa určite potešili, keď ÚRSO koncom septembra vo vyhláške, ktorá stanovuje cenovú reguláciu (a na základe ktorej potom samotné distribučné spoločnosti konkretizujú ceny), umožnil až 80 percent príjmov za distribúciu vtesnať do príjmov za rezerváciu výkonu. Jednoducho to znamená, že kým počas posledných rokov mohli distribučné firmy mať z fixnej časti ceny (druhá časť ceny je variabilná, podľa množstva spotrebovanej elektriny) za distribúciu maximálne 60 percent celkových príjmov, novou vyhláškou sa im dokorán otvorili dvere na zvýšenie fixných platieb.

Sú dva silné dôvody, prečo to distribučným spoločnostiam vyhovuje. V prvom rade sú príjmy z fixných platieb stabilnejšie, nemá na ne vplyv správanie spotrebiteľa a distribučná spoločnosť sa preto vie viac spoľahnúť na nimi predpokladané príjmy. Druhý dôvod je zásadnejší a ním argumentuje aj ÚRSO – dôraz na príjmy z fixnej časti ceny je spravodlivejší voči spotrebiteľom aj distribučným spoločnostiam.