A čo tí svätuškári?

tak ako Barack Obama dostal Nobelovu cenu za mier akosi preventívne, nedlho po nástupe do úradu prezidenta, tak sa profesorka Mária Patakyová stala verejnou ochrankyňou práv ešte predtým, ako by sa akokoľvek v tejto oblasti profilovala. Ale pozor! To neznamená, že od 28. marca nemôže byť na novom poste dobrá a úspešná. Ak niečo charakterizuje osobu, na ktorej sa tak ľahučko zhodlo všetkých 75 koaličných poslancov, tak je to prajnosť a vľúdnosť verejnosti a mienkotvorného okolia smerom k nej. Je to ako s pohárom, čo môže byť poloprázdny či poloplný, podľa toho, či ste skeptik, alebo optimista. A tu sú (zatiaľ) takmer všetci optimisti: o prorektorke Univerzity Komenského pre legislatívu sa hovorí, voľne povedané, že môže príjemne prekvapiť. To isto môže. A ďalej?

od obchodného práva k ľudským právam

Áno, byť nevýrazný a seriózny zároveň, byť povestná akademická „sivá myš“ je v časoch radikalizácie a hysterizácie verejného života skôr cnosť, na tom sa asi zhodneme. Aj tak by však bolo vhodné, keby na post ombudsmana práve v časoch narastajúcej podpory extrémizmu, všeobecného ťaženia proti migrantom a moslimom obzvlášť či Ficom deklarovaných tvrdých opatrení „v oblasti kriminality Rómov“ kandidoval a následne aj uspel niekto, kto sa v týchto témach aspoň za posledné roky nejako profiloval.

Nestalo sa. Ak si na stránkach online predajov kníh zadáte heslo Mária Patakyová, objaví sa vám na monitore čosi výpovedné: asi sedem, možno viac vydaní publikácie Obchodný zákonník – komentáre. A ak na internete hľadáte, či pani profesorka mala doteraz aspoň nejaké vyjadrenia na tému ľudských práv, nič také nenájdete. Čo je ešte zaujímavejšie, o tejto 53-ročnej žene toho celkovo nájdete iba veľmi málo. Ideálny kandidát pre šéfa tajnej služby, poviete si možno s úsmevom. Ale opäť, tabula rasa môže byť cnosť, a zatiaľ to tak berme.