jeho „Biela kniha o budúcnosti Európy“ má dať diskusii, ktorá už prebieha na rôznych úrovniach, určitú štruktúru aj časový plán. Zároveň túto diskusiu aj nenápadne rámcuje: možností je práve päť, nie viac ani menej.
Ak vychádzame z premisy, že potrebu diskutovať o spoločnej európskej budúcnosti vyvolala nespokojnosť zo súčasným stavom, potom prvý scenár nazvaný „Pokračovať ako doteraz“ asi podporia len ostrieľaní politickí matadori. Tí totiž vedia, že neschopnosť dosiahnuť dohodu o zmene zákonite vedie k zachovaniu statu quo.
Scenár číslo dva by znamenal zaradenie spiatočky a návrat k predstave Európy ako jednotného trhu. V ostatných oblastiach by sa kompetencie vrátili členským štátom. Výsledkom by tak bolo nielen menej európskej regulácie, ale aj viac prekážok pri voľnom pohybe pracovníkov, menšia ochrana spotrebiteľa, riziko pre spoločnú menu a potreba stále väčšieho počtu bilaterálnych riešení. Akcieschopnosť takejto únie smerom navonok by sa významne znížila.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.