Holandsko hľadí do priepasti

je vôbec možné, že sa umiernení a priateľskí Holanďania zmenia na národ, ktorý sa zoradí za nacionálneho socialistu, zaťatého odporcu islamu Geerta Wildersa? Rozhodne to tak vyzerá. Wilders má už vyše desaťročie osobnú ochranku, štyroch pochmúrnych svalovcov, čo ho sprevádzajú na každom kroku (radšej nepomyslieť, koľko to už daňových poplatníkov stálo), pretože dennodenne dostáva vyhrážky.

No jeho popularita medzi ľuďmi stúpa. Geertova Strana za slobodu – Partij Voor Vrijheid – je momentálne najväčšou politickou stranou v Holandsku. Aj napriek tomu, že celý jej volebný program sa zmestí na jednu stranu formátu A4. Intelektuáli zlomyseľne tvrdia, že Wildersa budú voliť ľudia bez vzdelania, ktorí možno ani nevedia čítať. Práve títo ľudia vraj chcú nepríjemné následky EÚ, globalizácie a ekonomickej krízy vyriešiť uzavretím hraníc a vystúpením z Únie.

Za posledných desať rokov sa Holandsko z príjemnej liberálnej krajiny premenilo na paranoidný štát.

Lenže práve oni, títo zabudnutí ľudia – forgotten people – pomohli do sedla Donaldovi Trumpovi. Spomeňme si, ako štatistiky do poslednej chvíle považovali výhru Trumpa za nemysliteľnú a Hillary Clintonovú videli už v Bielom dome. To, že Wilders bude premiérom, si tiež ťažko predstaviť – ale tiež sa to v Holandsku môže stať.

nič si nemôžu dovoliť

Rozdiely medzi ľuďmi, žijúcimi v Holandsku, ešte nikdy neboli také veľké. Za posledných desať rokov sa Holandsko z príjemnej liberálnej krajiny – kde sa mal každý natoľko dobre, že utečenci nepredstavovali existenčnú hrozbu, ale iba zaujímavých ľudí, novú kultúru a kuchyňu – premenilo na paranoidný štát. Na štát, v ktorom každý podozrieva každého, a každý, kto prichádza z inej krajiny, ukrajuje Holanďanom z chleba, ktorý už dávno nie je tak blahobytne obložený, ako bývalo zvykom.

Rozdiel medzi chudobnými a bohatými sa veľmi zväčšil. Stredná vrstva, taká dôležitá pre ekonomiku, sa stenčuje a hrozí, že zanikne. Zato počet tých, ktorí žijú z podpory, narastá. V roku 2016 bolo v Holandsku 330-tisíc ľudí, ktorí si nedokázali zaplatiť zdravotné poistenie – ani úplný základ, v ktorom sa nevyskytuje taký luxus ako napríklad zubár. Viac než 810-tisíc ľudí žije pod hranicou chudoby, ich mesačný príjem nestačí na základné výdavky, ako sú bývanie, strava, energie.

Momentálne funguje na 149 miestach výdajňa potravín, kde si najchudobnejší môžu raz do týždňa vyzdvihnúť balíček základnej stravy. V mestách sa otvárajú predajne nosených šiat – nie bežné secondhandy, ale také, kde si tí s najnižším príjmom môžu na špeciálny preukaz raz do mesiaca vybrať nejaký odev.

Veľmi rozšírené je schuld sanering, zrušenie dlhov, teda čosi ako u nás známy osobný bankrot: zadlžený občan sa dostane pod kontrolu, odoberú mu pritom príjmy a majetky (napríklad auto), ale postarajú sa mu o základné potreby, ako je bývanie a energie. Zo zvyšku kontrola zaplatí toľko dlhov, koľko sa dá. V tejto situácii, ktorá trvá 3 až 5 rokov, dostane rodina na týždeň 70 eur na stravu, oblečenie, drogériu a ostatné výdavky. Dlhy, ktoré ani po uplynutí lehoty nemožno splatiť, sa vynulujú – a rodina môže začať odznova. Nesmie sa však už nikdy zadlžiť.