minulý týždeň sa ma moja 12-ročná dcéra spýtala, čo je to amnestia. A tak som jej mohol vysvetliť, čo sa na Slovensku udialo v 90. rokoch. Je veľmi dobre, že prostredníctvom filmu Únos a hudby k tomuto filmu môže konečne spoločnosť viac reflektovať mečiarizmus a to, čo s nami urobil. Zároveň súčasná mladá generácia má možnosť spoznať podoby našej ranej demokracie.
Amnestia a únos spolu veľmi súvisia. Mečiarove amnestie vnímam ako špičku ľadovca, vrchol pyramídy, na ktorom je krv zavraždeného. Našu spoločnosť tento zločin zviera, traumatizuje a pokiaľ sa to nevyrieši pomenovaním vinníkov, nemôžeme byť slobodní.
Žijeme v dobe, keď politici majú amnestiu takmer na všetko. Beztrestne môžu takmer čokoľvek. Nemusia plniť sľuby, nemusia odstúpiť, keď sú zapletení v korupčných kauzách, rodinkárstve, klientelizme. Nemusia robiť nič. Stačí len sľubovať a kamuflovať činnosť. Napríklad s nástupom každého ministra školstva ohlasovať reformu školstva a potom sa nám 4 roky vysmievať rokovaniami, reformnými slohovými prácami, okrúhlymi stolmi.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.