už aj dnešná vládna garnitúra pochopila, že tlak verejnosti neustojí – a pripravila komplikovaný návrh na zrušenie Mečiarových amnestií prostredníctvom zmeny Ústavy, ústavného zákona a odobrenia celého procesu Ústavným súdom. Každému, kto pozná Ficove triky na oklamanie verejnosti a tiež jeho vplyv na rozhodovanie Ústavného súdu, je jasné riziko, spojené so zverením výsledného rozhodnutia do rúk toho súdu. Zrejmé to musí byť aj Petrovi Kresákovi, Lucii Žitňanskej a Bélovi Bugárovi.
V zápale diskusie by sme však nemali zabudnúť ani na to, že Ústavný súd tiež nie je imúnny voči rozhorčeniu verejnosti, ktoré sa môže obrátiť proti nemu. A nezabúdajme ani na českú skúsenosť pri rozhodovaní o ústavnosti Klausovej amnestie. Tá totiž ústami Pavla Holländera hovorí, že aj so zločinmi Mečiarovej garnitúry sa možno vyrovnať ústavne súladnou cestou.
Mečiar, to nie sú len amnestie. Mečiar je prvý ponovembrový príbeh nastolenia a odmietnutia autokratického režimu
Že vyšetreniu vraždy Róberta Remiáša amnestie nebránia, že amnestia nechráni jej autora, a Mečiar teda nie je vylúčený z trestnoprávneho postihu. A že po dôkladnej analýze ústavnej situácie možno dospieť prípadne aj k záveru, že vtedajší predseda vlády nemal na vydanie takýchto amnestií právomoc, že porušil procesnú úpravu a jeho amnestie sú preto nulitné pakty, a nikdy nezaložili nijaké právne dôsledky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.