akoby sa do úsilia o zrušenie Mečiarových amnestií zliala všetka nespokojnosť so štátnou mocou a primerane tomu nádej na nápravu. Očakávanie, že ak sa nám spoločne podarí dotlačiť politikov k náprave v tejto veci, možno ešte môžeme túto krajinu ozdraviť. Môže to byť signál, že hlas verejnosti, odbornej aj laickej, má šancu vytvoriť na politikov relevantný tlak. Zároveň je pravda, že v tejto veci ide o starý príbeh, týkajúci sa ľudí, ktorí strácajú alebo už stratili svoj vplyv. Možno len preto je šanca na dobrý výsledok.
Zrejme preto, aby spôsob riešenia Mečiarových amnestií nebol zásluhou jedného opozičného politika, prišla vládna koalícia so svojou verziou návrhu. Som presvedčená, že zrušenie amnestií ústavným zákonom bolo a je dobrým i dostatočným riešením. Vyplýva to napokon aj z januárovej výzvy právnikov. Ako už bolo veľakrát napísané, ústavodarná moc, ktorú má Národná rada Slovenskej republiky, mohla Mečiarove amnestie zrušiť ústavným zákonom priamo, aj bez posúdenia takéhoto rozhodnutia Ústavným súdom SR. Riešenie, ktoré navrhla vládna koalícia, presúva zodpovednosť zo 150 priamo volených poslancov parlamentu na trinásť sudcov Ústavného súdu SR. Ústavný súd tak bude mať právomoc zablokovať zrušenie Mečiarových amnestií. Najlepšie sa spornosť uvažovanej právomoci Ústavného súdu ukáže pri tom, keď sa snažíme dopátrať, prípadne predstaviť si, čo konkrétne by malo byť predmetom posudzovania zo strany Ústavného súdu, na základe akých kritérií by posudzoval.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.