Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Putin a Trump

.peter Zajac .slovensko .komentár týždňa

Po parlamentných voľbách v decembri 2011, v ktorých stratilo Jednotné Rusko Vladimíra Putina ústavnú väčšinu, došlo k mohutným masovým protestom. A protesty sa v Rusku objavili aj dnes.

Putin a Trump Natália Ložeková / natalialozekova.sk

návrat k prezidentskej moci v marci 2012 bol ťažší, ako si Putin predstavoval. Stál pred rozhodujúcou otázkou všetkých autokratov – má v situácii hroziacej demokratickej straty moci prijať porážku, alebo nahradiť demokratické pravidlá autokratickými? Autokrat Putinovho razenia sa rozhodne vždy pre to druhé, a potom záleží len na vnútornej súdržnosti demokratickej spoločnosti, či mu to dovolí.

V praxi to v Rusku znamenalo oligarchické prerastanie politickej, ekonomickej súdnej a mediálnej moci, vylučovanie opozície z politického zápasu, väznenie a aj vraždenie. V medzinárodných vzťahoch prišlo agresívne násilie, spojené s trvalou mobilizáciou a mediálnym masírovaním vlastného obyvateľstva. Výsledkom je dnešné Rusko a Putinov návrat k povojnovej stratégii rozdeleného Nemecka. To spája Severnú Kóreu s Krymom, Ukrajinou, Sýriou. Putinova stratégia nie je výnimočná, podobné príznaky hľadania vnútorných a vonkajších nepriateľov vykazuje Erdoganov boj o vládu nad Tureckom, v ktorom oživil starý konflikt s Kurdmi a ako rukojemníkov používa aj Turkov žijúcich v európskych štátoch.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite