tieto tri scenáre sa líšia len v dvoch parametroch – časovom horizonte a počte zúčastnených štátov. Slovenský premiér Robert Fico zareagoval rýchlo. Správne odhadol uvažovanie rozhodujúcich európskych hráčov a vyhlásil, že vo viacrýchlostnej Európe chce byť Slovensko súčasťou jej „jadra“.
Európska únia je od svojich začiatkov federalistickým projektom. Jednoznačná podpora Junckerovmu scenáru číslo tri, teda že „tí, ktorí chcú, robia viac“ prišla zo strany Nemecka, Francúzska a ďalších západoeurópskych štátov a svedčí o tom, že tzv. „jadro“ Európy je čoraz viac odhodlané rozšíriť spoločné pravidlá a posilniť inštitúcie – aj keby to malo znamenať, že niektoré členské štáty sa dostanú na perifériu.
Ficov postoj partnerov Slovenska z Vyšehradskej skupiny zaskočil.
Naopak, nové členské štáty EÚ odmietajú myšlienku viacrýchlostnej Európy. Nielen preto, že v krátkodobom horizonte by pre ne znamenala stratu vplyvu aj peňazí. Posilnená spolupráca totiž nevyhnutne povedie k vzniku de facto federácie. Štáty, v ktorých je aj po dvadsaťsedemročnom budovaní demokracie prvoradé to, kto vládne, a nie ako, sa však nedokážu zmieriť s myšlienkou federálnej exekutívy, v ktorej by nielenže nemuseli mať právo veta, ale možno ani zastúpenie.
Ficov postoj preto partnerov Slovenska z Vyšehradskej skupiny zaskočil. O to skôr, že svoju pozíciu oznámil po stretnutí V4 vo Varšave, ktoré sám inicioval a na ktorom podpísal aj spoločné memorandum preferujúce možnosť „robiť menej, ale efektívnejšie“.
Určite prekvapil aj predstaviteľov budúceho „jadra“, keďže to bol práve on, kto ako jediný neváhal ísť v odpore voči „spoločným riešeniam“ tak ďaleko, že napadol na Európskom súdnom dvore rozhodnutie o mimoriadnom premiestnení a presídlení symbolického počtu utečencov z Grécka a Talianska medzi členskými štátmi.
Slovensko sa nerozhoduje o tom, ktorý z piatich scenárov sa mu najviac páči, ale o tom, či si ponechá euro a bude patriť k „jadru“, alebo sa spoločnej meny vzdá a začlení sa do periférie.
Zaujímavý je aj krátky reakčný čas. Namiesto toho, aby vyčkal, ako sa vyvinie diskusia medzi hlavnými hráčmi a zariadil sa podľa toho, Fico využil na svoje vyjadrenie prvú príležitosť. Symbolike cestovania v prvej triede, ktorou vysvetlil spoločnú požiadavku krajín Vyšehradskej skupiny, aby EÚ donútila výrobcov potravín garantovať rovnakú kvalitu výrobkov vo všetkých členských štátoch, tak pridal ďalší význam.
Predseda slovenskej vlády pritom vyhodnotil vzniknutú situáciu celkom inak, než predsedovia ostatných politických strán. SaS, OľaNO, Most-Híd, ale aj mimoparlamentné KDH podporili scenár hlbšej európskej spolupráce len v niekoľkých vybraných oblastiach. Ukázali, že stredoeurópske presvedčenie o vlastnej dôležitosti im bráni vidieť realitu: Slovensko sa nerozhoduje o tom, ktorý z piatich scenárov sa mu najviac páči, ale o tom, či si ponechá euro a bude patriť k „jadru“, alebo sa spoločnej meny vzdá a začlení sa do periférie.
Za povšimnutie stojí aj článok štátneho tajomníka MZV Ivana Korčoka. Pre Denník N tento slovenský diplomat s najbohatšími skúsenosťami s európskou politikou napísal, že dvojrýchlostná Európa sa „nesmie premeniť na nástroj v rukách tých, ktorí sú, pripusťme, mierne nervózni z toho, že aj rozšírenie EÚ o nových členov zabrzdilo jej rozlet k federácii. Nedá sa totiž prehliadnuť, že v zakladajúcich členských štátoch získavajú vplyv elity, ktoré s nostalgiou spomínajú na Úniu ako počtom limitovaný a exkluzívny klub, ktorý fungoval lepšie bez prišelcov do rodiny západoeurópskych demokracií po historickom roku 1989.“
Jednoznačné vyjadrenie predsedu vlády znamená podstatný odklon od jeho doterajšieho vyjadrovania sa na domácej politickej scéne.
Jeho varovanie pred tým, aby sa posilnená spolupráca štátov európskeho „jadra“ nezmenila na nástroj politického tlaku na nové členské štáty, treba čítať ako konštatovanie faktu. Odchodom Veľkej Británie sa totiž v prípade volebného neúspechu Marine Le Penovej vo francúzskych prezidentských voľbách zásadne zmení rozloženie síl v EÚ. Výrazne sa to prejaví už pri rokovaniach o viacročnom finančnom rámci na roky 2020 až 2027. Nevyhnutnosť zohľadniť výpadok britského príspevku do spoločného rozpočtu vytvorí priestor na zásadnú zmenu priorít. Vyčleňovanie balíkov eurofondov pre jednotlivé krajiny môže nahradiť projektové financovanie, podmienené účasťou v rôznych typoch posilnenej spolupráce.
Jednoznačné vyjadrenie predsedu vlády znamená podstatný odklon od jeho doterajšieho vyjadrovania sa na domácej politickej scéne. Fico totiž dlhodobo surfuje na vlne kritiky EÚ, často neoprávnenej, pričom sám seba predstavuje ako rebela proti bruselským elitám. Je len ťažko prestaviteľné, že by urobil toto zásadné politické vyhlásenie bez toho, aby si bol istý podporou veľkej časti verejnosti. Takže buď má k dispozícii iné prieskumy verejnej mienky, než tie, ktoré poznajú predstavitelia opozície, alebo sa kdesi pod hrubou kožou populizmu začal rodiť politik, ktorý bude v rozhodujúcej chvíli ochotný ísť do konfrontácie aj s vlastnými voličmi. V takom prípade mu treba zaželať veľa šťastia: mnohé z besov, ktoré vystrájajú v hlavách slovenských občanov, totiž vypustil práve on.
Autor je poradca poslankyne EP Anny Záborskej.