macronov triumf je sám osebe dôvodom na vydýchnutie. Nie je totiž pravda, že by kázal „v podstate úplne rovnaký protekcionizmus ako Le Pen“, iba by ho chcel prevádzkovať cez Brusel, ako nedávno napísala Lenka Zlámalová. Iste, Macronova snaha brániť tzv. sociálnemu dumpingu poskytovateľov služieb zo strednej a východnej Európy (ktorí nemusia svojim zamestnancom platiť francúzsku minimálnu mzdu) sa nám páčiť nemusí. Aby si však človek nevedel vybrať medzi takouto formou „protekcionizmu“ a Le Penovej volaním po vládou vedenej reindustrializácii, vyhradených pracovných miestach pre domácich a rozbití EÚ, na to potrebuje špeciálny druh slepoty.
Znamená to, že sa na Macrona máme pozerať cez ružové okuliare? Nie – nebol by prvým ani posledným kandidátom, ktorý sa do najvyššieho úradu dostal na základe sľubov obnovy a nádeje, ktoré sa rýchlo ukázali ako nesplniteľné.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.