„Najbelší černoch, akého som kedy stretol,“ vyjadril sa o Barackovi Obamovi jeden kolega ešte z čias študentskej praxe. Nezávisle od neho, ale pozoruhodne podobne, zhodnotil Obamu dobrý kamarát z vysokej školy Asif Agha, ktorý študoval jazyky a kultúru: „Z hľadiska správania, dikcie, štýlu rozprávania bol biely, nie čierny,“ cituje Garrow Asifa a dodáva, že „Asif vnímal Obamu očami a ušami lingvistického antropológa.“ Vnímal ho pozorne.
objektivita, ktorá až vyčerpáva
Zvláštne, keď si uvedomíme, že Barack Obama bol zvolený za amerického prezidenta aj (možno hlavne) na základe celonárodnej túžby vyrovnať sa s dedičstvom rasizmu a konečne vyslať do Bieleho domu zástupcu Afroameričanov. Lenže Barack Obama nie je a nikdy nebol celkom Afroameričan. Aj o tom píše David J. Garrow a rozoberá, čo to znamenalo pre Obamov život a politickú dráhu.
David J. Garrow je historik, ktorý prednáša na právnickej fakulte University of Pittsburgh. Venuje sa najmä skúmaniu hnutia za oslobodenie amerických černochov, ale aj histórii hnutia za reprodukčné práva. V roku 1987 vydal kľúčový životopis Martina Luthera Kinga s názvom Bearing the Cross: Martin Luther King, Jr., and the Southern Christian Leadership Conference a dostal zaň Pulitzerovu cenu.
Svoje články publikuje v The New York Times, The Financial Times, ale aj v celkom vyhranene ľavicových periodikách ako The Nation či The New Republic. Politicky je teda Garrow ľavicový liberál. Je to dôležité, najmä keď ide o Baracka Obamu, toho si totiž americká ľavica tradične idealizuje. V tejto knihe žiadnu zbožnú perspektívu nenájdete. Profesor Garrow je, skrátka, historik a Obamovu osobnosť opisuje tak objektívne, ako je to len možné. Výsledok je pôsobivý. Aj napriek tomu, že kniha, ako napísali New York Times, „občas skôr vyčerpáva, než by bola vyčerpávajúca“. Aj v ére elektronických formátov je totiž jednoducho obrovská. Ale tú objektivitu, ktorú Garrow aj za cenu ohromujúceho rozsahu prináša, treba oceniť.
pláže, tráva, basketbal
Je všeobecne známe, že Barack Obama je po matke beloch, ale jeho gény sú v tomto príbehu o identite druhoradé. Dôležité sú iné faktory. Prvým z nich je to, že Obama vyrastal na Havaji, kde bolo veľmi málo rasových treníc – a ak nejaké nastávali, tak diskriminovaní boli v danom období skôr belosi. „Nikde inde v USA neplatí, že čím má človek pokožku tmavšiu, tým je to preňho lepšie,“ hovorí sa v Garrowovej knihe o havajskej spoločnosti zo 70. rokov. Multikultúrne prostredie Havaja, v ktorom sa mladý Barack (všetci ho vtedy volali Barry) ocitol, sa nedalo porovnať s mestskými getami v mestách na kontinente. Tam žili Afroameričania celkom inak.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.