pred desiatimi rokmi som robil pre .týždeň rozhovor s Františkom Mikloškom. Nešlo o politiku, reč bola o matematike. O svojej práci na Ústave technickej kybernetiky SAV v 70. rokoch mi povedal toto:
„Bolo to smerom k počítačovým algoritmom. Hľadali sme takzvanú O(n2) metódu riešenia lineárnych algebraických rovníc. Táto metóda by bola oveľa rýchlejšia ako takzvaná O(n3) metóda, ktorá bola dávno známa. Ale sme to nevyriešili. Ja som síce dospel k nejakému čiastkovému výsledku, ale to bolo len drobné vylepšenie tej O(n3) metódy. Aj keď, raz som mal pocit, že som to predsa len vyriešil (smiech). Večer som išiel do Blumentálu, dodnes si pamätám, ako som stál v tej pravej lodi a ďakoval som Pánubohu za to, že mi dal možnosť urobiť tento objav. A prosil som ho, aby som v dôsledku toho nespyšnel (smiech). Na druhý deň ráno som si urobil takú malú kontrolu a lup – mal som tam chybu.“
Tento krátky citát prezrádza o Ferovi Mikloškovi niekoľko zásadných vecí. Po prvé, tento chlap nerieši drobnosti, púšťa sa do problémov, ktoré sú naozaj veľké. Po druhé, sebadôvera sa uňho skvelým spôsobom snúbi s pokorou. Po tretie, viera hrá v jeho živote absolútne kľúčovú úlohu a je spojená so silným pocitom vďaky. Po štvrté, vie vidieť veci, vrátane seba samého, s vynikajúcim nadhľadom. To mu, mimochodom, umožňuje mať rád sám seba bez nejakej samoľúbosti, a to je veľmi dôležitá schopnosť – až vďaka nej sa totiž stáva zmysluplným prikázanie „miluj blížneho svojho ako seba samého“. Nuž a napokon: Tento muž sa pri všetkej vážnosti smeje často a rád.
„Tento chlap nerieši drobnosti, púšťa sa do problémov, ktoré sú naozaj veľké.“
Druhý citát sa netýka matematiky, ale hokeja. V knihe Rozhovory o dobe a ľuďoch odpovedá František Mikloško na otázku Jána Štrassera o jeho brankárskej dorasteneckej kariére takto: „Vtedy nebolo veľa brankárov, nie každý mal guráž postaviť sa do bránky. Chytalo sa bez masky, aj chrániče boli oveľa menšie, to ešte neboli tie dnešné betóny, rana pukom často poriadne zabolela. Ani lapačku som hneď nemal, len obyčajnú koženú rukavicu, po každom zápase som mal ľavú dlaň modrú.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.