bez spoločnej ochrany vonkajších hraníc nemožno účinne regulovať a znižovať počet utečencov, čo je dnes už samozrejmá požiadavka aj tých krajín, ktoré v v roku 2015 prevzali na seba najväčšiu ťarchu utečeneckej vlny. Vzhľadom na azylové právo, ktoré je základnou súčasťou západných civilizačných hodnôt, nemožno príliv utečencov celkom zastaviť. Možno ho však kontrolovať a obmedziť, rozlíšiť medzi utečencami s právom na azyl, bez práva na azyl a nelegálnymi utečencami bez totožnosti, ktorí sa neraz stávajú zdrojom terorizmu, prevádzačstva, pašeráctva či obchodu s drogami.
Nám to pripadá samozrejmé, ale pre pre Grécko, Taliansko, Francúzsko a Španielsko to znamená stratu jedného z kľúčových atribútov štátnej suverenity. Dnes sa ocitajú v situácii, že vlastnú hranicu ochrániť nevedia, ale zdráhajú sa chrániť ju spoločne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.