jedným z prvých špeciálnych poradcov vlády bol Brit Alastair Campbell. Menoval ho premiér Tony Blair a jeho štýl sa zapísal do dejín pod názvom Campbellova revolúcia. Možno to však bola skôr Blairova revolúcia. Blair mal totiž na poradcov slabosť. Najal ich bezprecedentne veľa – 81 special advisers radilo vláde, 28 pôsobilo priamo v sídle premiéra. Tony Blair, mediálne zdatný premiér, vedel, čo robí, aspoň spočiatku. Jeho spôsob vládnutia, založený na permanentnej prezentácii seba a svojho novátorského prístupu k politike, si žiadal dobrých „chrličov nápadov“. Tými sa poradcovia radi stávali. Výmenou za vysoké platy a miesto v najužšom okruhu zasvätencov. A tiež za čoraz vyššie právomoci.
po zlých voľbách vyhadzov
Keď niektorí z kabinetných poradcov dostali za Blaira povolenie udeľovať príkazy štátnym úradníkom na ministerstvách, objavili sa obavy z ich rastúcej moci. Poradcovia sa stávali osobami s vlastnou politickou agendou, časom viac manipulovali, než radili. Deliaca čiara medzi nimi a demokraticky zvolenými politikmi sa stierala. Viacerí ju napokon prekročili aj oficiálne. Taký David Cameron, ktorý bol do brexitu premiérom Británie, začínal ako špeciálny poradca (spad, ako v Británii týchto ľudí nazývajú). Rovnako Ed Milliband, prominentný labourista, bývalý líder opozície, ktorý takmer dosiahol na premiérske kreslo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.