vlastne je zvonku ťažko pochopiteľné, prečo tieto dve partie idú zatiaľ oddelene. Vzájomnú spoluprácu dopredu nevylučujú, medzi viacerými jednotlivcami, ktorí sa angažujú na jednej strane za SPOLU-Občianska demokracia a na druhej strane za Progresívne Slovensko panujú dobré osobné vzťahy, navyše aj logá majú podobné. V oboch prípadoch ide o dva čiastočne sa prekrývajúce kruhy – modrý a červený.
politika obsahu
Posledný prieskum agentúry Focus vidí v parlamente osem strán. Rozbiehajúce sa subjekty Ivana Štefunka a Miroslava Beblavého v ňom ešte neboli zahrnuté. No sotva možno očakávať, že na Slovensku je toľko priestoru pre centristickú politiku, aby dve podobne zamerané strany naraz bezpečne prekročili päťpercentný parlamentný prah. Vidina stredového hnutia En Marche, ktoré Francúzsku dalo tento rok nielen hlavu štátu, ale získalo tiež nadpolovičnú väčšinu všetkých kresiel v parlamentných voľbách, je síce lákavá, no Slovensko sa zatiaľ nachádza inde. Pre odhad potenciálu kombinácie centristickej, sociálne liberálnej a proeurópskej politiky v strednej Európe spoľahlivejšiu orientáciu poskytne výtlak politických subjektov, ako sú maďarské Momentum, rakúsky Neos alebo Nowoczesna v Poľsku. Ide o hnutia, s ktorými chce práve Progresívne Slovensko vytvárať protiváhu tunajším populistom. Vo svojich krajinách majú voličský výtlak od troch do desiatich percent.
„Na oboch rodiacich sa stranách treba vyzdvihnúť, že si dali záležať na svojich prvých programových dokumentoch.“
Obom vznikajúcim subjektom navyše zatiaľ chýba charizmatický líder, čo je na Slovensku, kde ľudia politiku vnímajú viac cez osobnosti než cez program alebo stranícku ideológiu, určitým hendikepom. Tváre okolo Progresívneho Slovenska väčšinou doteraz v politike nepôsobili. A hoci Miroslav Beblavý a Jozef Mihál už vo verejnom živote pôsobia roky, vnímaní sú skôr ako odborníci, než ľudoví tribúni. No nech sú špecifiká slovenskej politiky akékoľvek, na oboch rodiacich sa stranách treba vyzdvihnúť, že si dali záležať na svojich prvých programových dokumentoch. Svedčí to o chápaní politiky ako v prvom rade obsahového sporu. Už takýto prístup môže priniesť nejaké percentá. Prekvapujúci úspech SaS vo vlaňajších voľbách, keď sa z prieskumov na úrovni šesť percent vyšvihla na najsilnejšiu opozičnú stranu s dvojnásobným výsledkom, nasvedčuje, že istá skupina občanov dokáže oceniť, ak si strana na programe dá záležať. Časť voličov totiž vlani voľbu SaS zdôvodňovala práve imidžom programovej a odbornej kompetentnosti.
Čo teda ponúkajú dvaja centristickí nováčikovia? Miroslav Beblavý, Vladimír Bilčík a Dalibor Roháč sú autormi štyridsaťstranovej publikácie Úspešné Slovensko v neistom svete. Strana SPOLU – občianska demokracia v nej vykladá svoj európsky a zahraničnopolitický program. Progresívne Slovensko zatiaľ vydalo 150-stranovú publikáciu s názvom Vízia jednej krajiny, v ktorej načrtáva svoj rámcový program vo všetkých hlavných oblastiach domácej i zahraničnej politiky.
európa i migranti
Zoskupeniu okolo Ivana Štefunka sa podaril pôsobivý výkop aj minulotýždňovou starostlivo zorganizovanou ideovou konferenciou, na ktorej vystúpil líder liberálnej skupiny ALDE v Európskom parlamente Guy Verhofstadt. Bývalý belgický premiér je známym zástancom federalizácie Európy. V čase diskusií o prípadnom vzniku užšie integrovaného jadra EÚ sa oba nové subjekty, SPOLU-OD i Progresívne Slovensko, hlásia k miestu Slovenska v ňom.
„Oba vznikajúce politické subjekty sa tiež vyjadrujú k horúcemu zemiaku imigrácie.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.