Prečo chce Fico zničiť Kisku?

čo hovoríte na kauzu prezidenta Kisku a na jeho priamy konflikt s premiérom Ficom?

František Mikloško: Som veľmi smutný, a to vo viacerých rovinách. Smutný som z toho, kam sa dostala najvyššia úroveň štátu, a to sme predsa päťapolmiliónový štát ako Dánsko, Nórsko či Fínsko. Smutný som z toho, koľko ľudí ešte stále volí tú najväčšiu vládnu stranu. Niekedy v roku 1995 alebo 1996 mi jeden západný diplomat hovoril, že problém, ktorý majú v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie,  je v tom, že aj po kauzách, ako je únos prezidentovho syna a podobne, je tu stále 30 až 35 percent ľudí, ktorí tej vláde veria. A byť v Európskej únii nie je len o tom, že tam krajinu dotiahnu politici, ale aj o istej atmosfére v spoločnosti. 

Marián Leško: Príliš ma tá kauza neprekvapuje. Za menej prirodzené som pokladal obdobie rokov 2014 až 2015, keď sa zdalo, že premiér a prezident dokážu udržať vzťahy na štandardnej, ústavnej úrovni. Dalo sa očakávať, že ku konfliktu skôr či neskôr príde, lebo príliš veľa osôb malo záujem na tom, aby konflikt vznikol a polarizoval spoločnosť. Polarizácia je totiž hlavný nástroj na to, aby sa mobilizovali ľudia, aby niekoho podporovali a niekoho zatracovali.

Zuzana Wienk: Ja si, aj na základe pozorovania iných krajín, myslím, že tieto typy skorumpovaných systémov, ktoré úplne rozkladajú štát, sú neudržateľné. Ak sa tvárime, že sme demokracia a otvorená trhová ekonomika, tak skutočný charakter politiky je v kontraste s tým, čo vyžaduje demokratická spoločnosť. V každej krajine, kde takéto neduhy pretrvávali, nastal v jednom momente bod zlomu. Spoločnosť sa musela rozhodnúť buď pre ruskú cestu, alebo sa veci napravili. Ja som si myslela, že pod tlakom verejnej mienky, ale aj pod tlakom diania v Európskej únii, sme blízko k bodu zlomu. Mýlila som sa. V súčasnosti sú možnosti moci udržať sa pri kormidle oveľa väčšie ako sily v spoločnosti, ktoré by to dokázali zvrátiť. Miera cynizmu a toho, čo je moc schopná spraviť z pozadia, je neuveriteľná. 

ako tieto slová súvisia s konkrétnou kauzou prezidenta Kisku a financovania jeho kampane?

Wienk: Podľa mňa úplne priamo, aj keď o tom neexistujú priame dôkazy, a preto sa o tom ťažko rozpráva otvorene. Myslím si však, že nikto z nás nepochybuje, že štát je uchopený oligarchickými skupinami, ktoré ho dlhodobo a systémovo vyciciavajú a v ktorých záujme je udržať sa pri moci, aby neskončili vo väzení. Je preto v ich pragmatickom záujme zničiť oponentov, ktorí by situáciu dokázali preklopiť na druhú stranu. Najhrozivejšie na tom je, že operujú z pozadia, využívajú tajné služby a štátny aparát, ktorý majú k dispozícii a nehrajú otvorenú hru, preto majú neskutočnú výhodu tajného, neférového pôsobenia. To, čo sa nám javí ako spravodlivý proces proti prezidentovi, je v skutočnosti len úzko výberová diskreditačná kampaň. Týmto však ani trochu nespochybňujem, že pán prezident by mal tento prípad vysvetliť omnoho lepšie. Nemôžeme však žiť v krajine, kde štátny aparát pracuje na tom, aby našiel veci na politických oponentov a zdiskreditoval ich. Nemôžeme sa tomu prizerať, treba to pomenovať a venovať tomu viac síl v médiách aj v mimovládnom sektore.

je namieste použiť pri popise Kiskovej kauzy výraz daňový podvod a je to dôvod na to, aby prezident odstúpil?

Mikloško: Pán prezident sa asi dopustil nejakých chýb a sám by som mu teraz nevedel poradiť, ako sa má k tomu v tejto chvíli postaviť. Ale ešte som nepočul, že by premiér zverejňoval súkromný rozhovor, alebo že by minister vnútra nazýval prezidenta daňovým podvodníkom. To sme sa dostali na hroznú úroveň. Toto ma desí.

Leško: Pomenovanie daňový podvodník predpokladá úmysel. Človek, ktorý sa dopúšťa daňového podvodu, by do toho mal ísť s vedomím, že má niečo štátu dať, ale on to urobí tak, aby štát obabral o peniaze, ktoré mu patria. Podľa mňa ešte nikto prezidentovi nepreukázal, že tam ten úmysel bol. Osobne si myslím, že to z jeho strany bola vec nepozornosti, nekompetentnosti a zajatia v predstave, že je ešte stále podnikateľ. Nie som ekonóm, ale naštudoval som si, že keby prezident chcel ušetriť na nákladoch alebo získať vratku DPH, tak by to pokojne mohol dosiahnuť. Platil by firme KTAG za služby, ktoré mu odviedla, pre KTAG by to boli normálne náklady a ona by zarábala na propagačnej kampani v prospech prezidenta. Stačilo by teda, aby prezident spravil inú zmluvu, inak to zafinancoval a dostal by DPH aj výdavky do nákladov. Keby chcel štát obabrať, postupoval by sofistikovanejšie. Práve sofistikovanosť je znakom toho, že niekto sa na to pripravoval a mal úmysel vytrieskať niečo od štátu. Uvidíme, ako dopadne daňová kontrola a ak prezident zverejní zmluvu medzi sebou a KTAG, budeme môcť veci posúdiť. Zatiaľ to nevidím ako prípad, keď človek akože nakúpi byty za 12 miliónov eur a reálne ich predá za desatinu, aby z toho mohol zobrať dvojmiliónovú vratku. Toto je Bašternák, to je podvod, do ktorého človek musel ísť s úmyslom: idem okradnúť štát.

BORIS NÉMETHFrantišek Mikloško, bývalý kandidát na prezidenta. „Táto situácia môže prezidenta posunúť z pozície nedotknuteľného lídra do pozície menšieho zla.“

Wienk: V tejto veci mi stále chýbajú základné fakty a tie nám môže poskytnúť len pán prezident. Krajine škodí, keď si vytvárame rezultáty na základe chýbajúcich faktov a celá diskusia sa dostáva do polohy boja, kde si máme vybrať na základe viery, alebo sympatií. Myslím, že by nám pomohla vecná debata a tomu by veľmi pomohol pán prezident, keby prejavil väčšiu dôveru v nás a keby zverejnil aspoň zmluvu a fakticky by popísal, ako sa veci udiali. Zatiaľ mi to však nevychádza tak, že by bol daňový podvodník. Na to potrebujeme, aby si to pozreli nestranní ľudia a odborníci. Potom bude na ľuďoch, aby zvážili, či Kiskovi ešte stále dôverujú. Ale aj preňho by bolo lepšie, keby sa to udialo na základe vecného popisu situácie.

Mikloško: Delikátnosť celého prípadu sa zvýrazňuje tým, že prezident bol v prvej línii zápasu s podvodmi a s korupciou. Do kontextu jeho zápasu aj tejto chyby patrí aj to, že celé svoje obdobie dáva svoj prezidentský plat na charitu. Peniaze pre neho nie sú to, na čom by stál a padal.

spomenuli ste, podobne ako viaceré organizácie z tretieho sektora, že prezident by mal postupovať otvorenejšie a zverejniť aj informácie, ktoré podľa zákona zverejňovať nemusí. Čo presne od neho očakávate?

Wienk: Očakávala by som minimálne zverejnenie zmluvy Andreja Kisku s firmou KTAG, chronologický popis toho, čo sa stalo a podrobenie sa vecným otázkam odborníkov.

Leško: Nech to je akokoľvek, vieme, že do nákladov sa dostalo niečo, čo sa tam dostať nemalo. Nijaká zmluva tento faktický stav nezmení, toto je dané a potvrdené. Nové zverejnenie môže ukázať, či to bol omyl, alebo zámer. V tejto súvislosti mi však prichádza na um jedno anglické príslovie: Nikdy nevysvetľujte, lebo priatelia to nepotrebujú a nepriatelia to aj tak nevezmú do úvahy. Keď sa budeme zaoberať výlučne prezidentom, tak všetci tí, ktorí tú kauzu rozpútali, si povedia, že plán sa plní na 110 až 120 percent. Ich cieľom totiž bolo, aby sa nediskutovalo o nich, o Bašternákovi, Kočnerovi a Kaliňákovi, ale nech sa všetci pozerajú na prezidenta. Ten síce zaplatil všetko, čo mal zaplatiť a nemá voči štátu nijaké podlžnosti, na rozdiel od iných, ale oni budú na neho ukazovať prstom. Minister Kaliňák, ktorý hovorí o prezidentovi ako o daňovom podvodníkovi, mal za posledných 11 rokov zisky 1,5 milióna eur a nikto nevie, odkiaľ ich má. Nemá ich z obchodov, ktoré má legálne priznané, keďže všetky jeho obchody sú v hlbokej strate. Tvári sa však, že to je úplne v poriadku a že je to chyba novinárov, ktorí sklamali jeho dôveru, a preto nezverejní, odkiaľ tie príjmy má. Nezabúdajme preto, že celá kauza okolo prezidenta je špinavá hra, ktorú niekto rozpútal, aby mohol pri každej príležitosti hovoriť o daňovom podvodníkovi.