niekto pripomenie, že Česko a Slovensko sa dokázali rozlúčiť priateľsky, a najmä bez geopolitických otrasov. To je pravda. Aj keď bol rozklad federácie pre mnohých ľudí bolestný, ekonomicky nevýhodný a ešte veľa rokov po ňom sa obidve krajiny borili s politickými problémami, vážnejšie nenarušil geopolitický balans. Slovensko si napokon, s obeťami, vybojovalo svoju cestu do západných štruktúr, Česko tam vstúpilo tak akosi prirodzene, i keď vnútropoliticky sa v týchto dňoch nemá veľmi čím chváliť. Toto všetko sú fakty a dá sa z nich dospieť k záveru, že priateľské rozpady štátov sú možné, relatívne zvládnuteľné a svet sa pre ne nezrúti do chaosu. Vyplýva však z toho, že odtrhnutie Katalánska by svet nepriaznivo nepoznačilo? Nie. Oproti obdobiu, keď sa rozpadlo Československo, je tu jeden kľúčový rozdiel.
Ten rozdiel predstavuje Rusko. Keď sa rozpadalo Československo, ruské imperiálne ambície boli, takpovediac, na ľade. Medveď hibernoval. Rusko dočasne akoby stratilo chuť pohlcovať nové teritóriá. Riešilo si vlastné ťažkosti, smerom von bolo oslabené a svet prepadol ilúzii, že už nikdy nebude nebezpečné.
Keby takýto rozpad krajiny v strednej Európe prebiehal dnes, pod nosom mocensky prebudeného Ruska, určite by do tohto procesu zasiahlo a pokúsilo sa ho nasmerovať tak, aby prospel jeho ambíciám.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.