Sivý župan?

ako postupne začali vychádzať prvé prieskumy preferencií kandidátov na župana v Bratislavskom kraji, jedna otázka sa opakovala častejšie než ostatné. Ako je možné, že hlavným favoritom je Milan Ftáčnik? Ten Ftáčnik, ktorý je v politike dlhšie než slovenská Ústava a stihol už kandidovať takmer na každú verejnú funkciu? Na podobnú otázku existujú dve odpovede. Tá prvá hovorí, že je to možné preto, lebo ho spomedzi zástupu nových tvárí každý pozná. Tá druhá je komplikovanejšia a je zároveň odpoveďou na otázku, kto je vlastne Milan Ftáčnik.

Charakteristika, ktorú ľudia v jeho okolí spomínajú najčastejšie, je nekonfliktnosť. Ani ľudia z blízkeho okolia si nevedia spomenúť na moment, v ktorom by Ftáčnik kričal alebo sa púšťal do ostrejšieho sporu. „Ani v škole som sa nikdy nebil. Skoro som pochopil, že dohoda je viac ako bitka,“ hovorí. To je však zároveň aj jeho slabá stránka. Do konfliktu nechodí ani so súpermi, ktorí na inú taktiku nepočúvajú. „On naozaj nebúcha po stole a nechodí do osobného sporu, dokonca ani s Mečiarom,“ spomína na časy prvej Dzurindovej vlády Ftáčnikov blízky spolupracovník a hovorca z čias primátorovania Ľubomír Andrassy.

Druhou výraznou vlastnosťou je puntičkárstvo. Ftáčnik ho síce pri osobnom stretnutí zľahčuje a tvrdí, že na množstvo vecí zabúda a nie je žiadnym nadšencom mikromanažmentu. Po chvíli však spozorujete zaujímavý detail. Na každej ruke svietia Ftáčnikovi jedny digitálne hodinky, ktorých minúty sa menia v dokonalej synchronizácii. Keď k tomu pridajú jeho spolupracovníci príbehy o tom, ako do detailov poznal každý predložený materiál, ťažko veriť tomu, že ide iba o fascináciu číslami, ktorú by Ftáčnik zdedil po svojich rodičoch –účtovníkoch. Milan Ftáčnik je detailista a „kockáč“, ktorý svojimi vytrénovanými rečníckymi schopnosťami (okrem politiky ho formoval aj Slovenský rozhlas, v ktorom ako dieťa hrával rozhlasové hry) dokáže všeličo zakryť. Alebo, naopak, zargumentovať.

Také je aj jeho vysvetlenie toho, ako sa stal členom komunistickej strany. Tvrdí, že bol naivný a myslel si, že cez komunistickú stranu zmení svet. „Nie je však pravda, že by som prevrátil kabát. Sedemnásteho decembra som bol zvolený do Ústredného výboru KSS. Nebol som žiadny papaláš. Potom ma na intervenciu Petra Weissa ako náhradníka doplnili aj do výkonného výboru, pretože jeden baník nemal čas sa tomu venovať,“ vysvetľuje Ftáčnik. V tom čase však už musel vedieť, aké zverstvá má komunistická strana vo svojom kóde. „Vedel som, čo sa deje, ale dlho som si myslel, že problém je v ľuďoch. Až krátko pred Novembrom ’89 som pochopil, že problémom je systém,“ dodáva. Keď režim padol, Ftáčnik sa spolu s Petrom Weissom pustil do reformy Komunistickej strany. Ako presvedčený ľavičiar vraj nemal veľmi na výber.