K spoločnej európskej obrane je ďaleko

na PESCO sa minulý týždeň dohodlo 23 krajín EÚ – ale nebude to len nová fasáda, zakrývajúca nemohúcnosť nášho kontinentu čeliť vonkajším hrozbám?

Prínosom PESCO je, že poskytuje záväznú platformu pre krajiny, ktoré chcú odstraňovať duplicitu vo svojom zbrojení a budovať spoločné kapacity. Myšlienka vychádza z Lisabonskej zmluvy, desaťročie však ležala v zásuvke pre nezhody medzi jej francúzskym a nemeckým ponímaním. Kým Francúzi chceli mechanizmus, ktorý by dovolil zainteresovaným krajinám vytvárať účinné bojové kapacity, na ktorých by sa nemuseli zúčastňovať všetky krajiny, Nemci presadzovali „inkluzívnu“ formu spolupráce, ktorá by znamenala politiku najmenšieho spoločného menovateľa.

Výsledok je kompromisom, ktorý má bližšie k francúzskej vízii. V ére rastúcej ruskej agresivity a Trumpa musí Európa brať svoju bezpečnosť vážnejšie. Ani jedna európska krajina nebude samostatne svetovou veľmocou na úrovni Spojených štátov. EÚ ako celok však ňou byť môže. Užšia spolupráca v obranných otázkach je navyše populárna medzi európskou verejnosťou, dokonca i v krajinách, ktoré sa inak k európskej integrácii stavajú skepticky: spoločnú obrannú politiku na európskej úrovni podporuje 79 percent Poliakov a 67 percent Britov.