česká demokracia zrejme utrpí v najbližších rokoch značné škody. Posvätí sa prepojenie politiky, ekonomiky a médií a Česko bude mať východnejší azimut. To sú však argumenty, ktoré neodpovedajú dostatočne na otázku, ako je možné, že 51 percent českých voličov volilo Miloša Zemana, ktorý spoza rieky Moravy vyzerá ako Offenbachov spustnutý princ z Arkádie.
Pôvod Zemanovho víťazstva nie je vonkajší, hoci aj ten tomu výdatne napomohol, ale vnútorný, vyplývajúci z dnešného stavu českej spoločnosti. Spoza revolučného občianskeho príkrovu sa vynoril mudrujúci pán Brouček a jeho pivná elokvencia. Meštiak, socializovaný po druhej svetovej vojne vo svete, v ktorom pod heslom proletárskeho internacionalizmu existovala za ostnatým drôtom izolovaná spoločnosť.
„Sme neukotvenými spoločnosťami.“
Českého meštiaka nezaujíma liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, otvorený svet. Ako sa ukazuje, ponovembrové akceptovanie Václava Havla českou spoločnosťou bolo tak trochu aj snímaním vlastnej viny za všetko, pred čím si zatvárala oči a čo všetko zniesla po druhej svetovej vojne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.