ešte pár hodín pred piatkovými demonštráciami Robert Fico nepochybne veril, že sa napätá situácia – podobne ako pri ostatných prešľapoch jeho vlády – zanedlho sama rozplynie v spoločenskej letargii. Veril tiež, že momentum, ktoré vytvorila smrť dvoch mladých ľudí a následné odhalenie toho, čo by mohlo byť vrcholom korupčného ľadovca, narazí na pevnú statickosť slovenskej politiky a ľudí po krátkom čase unaví. No stačí sa pozrieť na fotky preplnených námestí, aby bolo každému (a dokonca aj premiérovi) jasné, že sa niečo deje. Niečo, čo tu ešte v našej mladej histórii nebolo.
Ako sa Robert Fico nakoniec zachová, teda či sa pokúsi obnoviť reštrukturalizáciou vlády otrasenú dôveru spoločnosti k politikom a štátnym inštitúciám, alebo si vyberie svoju tradičnú cestu (čiže ukazovanie prstom na ostatných), je otázka najbližších dní, prinajhoršom týždňov. Možno by sme mu však mali pripomenúť, že zodpovednosť a sebareflexia nie sú iba abstraktné floskuly, ktoré používame, keď kritizujeme vládu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.